Vonku 9 stupňov celsia a my sa ideme kúpať do Hostivařskej priehrady. Ideme posunúť hranice nášho tela a upevniť vzťah s vodou...
Bolo to vlastne druhý krát, čo som sa šiel s Michalom kúpať. O jedenástej sa stretávame na zastávke tramy a hor sa na to. Cestou míňame pár domov a ocitáme sa pred Hostivařskou priehradou. Priehrada je sama o sebe celkom rozsiahla a vinie sa ako taký had. Prišli sme až k ohradenej plážovej oblasti, ktorá je evidentne voľne prístupná. Práve sa tu koná akcia, asi predajná. Je tu veľký zraz traktorov a inej záhradnej techniky. Prechádzame areálom na maličkú pláž a tu sa preháňajú štvorkolky. Toto je ideálne miesto. Ideme sem.
Vyzliekame sa do plaviek a psychicky sa pripravujeme. Presviedčam Michala, aby sme si zakričali nahlas "HU HU HU" s výskokmi na vystreté nohy a rukami v päsť. Túto praktiku robili rímski vojaci pred každou bitkou. Technika zrezonuje naše sexuálne centrum, dodá nám hrubú silu a odvahu. Mimochodom zvuk "HU" je tiež vynikajúci liečivý zvuk, ktorý sa používa v Qi-gongu. Aktivuje ľadviny a pomáha nám zvládať strach. Tesne pred skokom dávame videjko:
Voda je studená, hodne studená. Studenšia ako minule. Jediná možnosť je skočiť. RAZ, DVA, TRI a šup. Voda je absolútne mrazivá =) a zarezáva sa mi do tela. Plávam trošku kraula a chcem ísť do stredu jazera. V momente, keď ponorím hlavu pod vodu, tak ma začne absolútne bolieť. A ten pocit, ako keby mi telo pomaličky začínalo zlyhávať. Je to šok, je to niečo nečakané pre telo. Podobný pocit, som zažil asi pred piatimi rokmi v Tunisku.
Vtedy som bol po ťažkej prechlastanej noci a druhý deň ráno som precenil svoje sily. Rozhodli sme sa s kamarátom, že doplávame k bóji. Tá sa zdala byť veľmi blízko. Tak teda bez rozmýšľania šup a plávame. Plávame. A ja som si v jeden moment uvedomujem, že moje telo už nemá silu, že mu proste došla energia, palivo, aby tam doplávalo. A v tom momente bolo na breh ešte ďalej ako k bóji. A tesne na to, sa pozerám na seba ako na malého človeka uprostred mora. Vidím sa zhora, z pohľadu orla. Opustil som svoje telo a bol som väčší. Napadá ma, že zomieram. Pozerám sa na seba z výšky a z nejakého dôvodu mám vo veciach veľmi jasno. Uvedomujem si, že ak spanikárim, tak sa utopím. Jediné, čo mi ostáva, je koncentrovať sily a pracovať s tým, čo mi ešte zostalo. A hlavne sa ukľudniť. A to som aj spravil a k bóji doplával živý =)
Teraz som ten pocit zažil len na chvilku a uvedomil som si, že nemám preceniť svoje sily. A nevrhať sa do každej prekážky bezhlavo. Tak otáčam a plávam späť k brehu. Ešte pár krát ponáram hlavu a už mám lepší pocit. Myslím, že bolenie hlavy môže spôsobovať aj to veľké množstvo myšlienok, ktoré mi šrotujú v hlave. Na jednu stranu je to fakt vynikajúce schladenie a vrhnutie sa do stavu nemyslenia. Čo je jedna z vynikajúcich vecí, ktorá sa mi na tomto otužovaní páči.
Potom ideme von z vody a ešte trošku flirtujeme v plytkej vode pri brehu:
Pobehávame ešte po pláži a ja sa potom nasuniem do môjho pohodlného a krásne teplého oblečenia. Odmeňujem moje telo, a dávam si 5 vrstiev oblečenia a spodky na nohy. Tak sa mi to páči. Stimulácia studenou vodou - vyšokovať a posunúť hranice. A potom krásna odmena do tepla. Doma si takto po studenej sprche dávam župan a idem si na chvíľu oddýchnuť. Popiť čajík. Dať si moment len pre seba. Teplá a studená. Výkon a potom odmena. Tak mi to funguje najlepšie. Yin a Yang.
Mimochodom, začal som otužovanie praktizovať často. Väčšinou chodím ráno do lesíka kúsok od botanickej záhrady. Tu si vyzujem topánky a chodím na boso. A veľmi zaujímavá vec sa deje - keď sa moje bosé nohy dotknú Matky Zeme, tak je mi menej zima. Alebo tú zimu menej vnímam. Ako keby mi Zem dala akúsi energiu. Ako keby som sa s ňou spojil. A dáva mi silu. Takisto chodím často medzi stromy, keď sa potrebujem vyrozprávať nahlas. Keď si potrebujem ujasniť myšlienky. Je vynikajúce, keď človek hovorí nahlas všetko, čo mu napadne. Tým si spraví poriadok v hlave.
Takže takto si chodievam ráno rozprávať, spievať, niekedy sa vyzlečiem do pol pása a chvíľu sa premávam po lúke. Potom behom domov a ranný smoothie. Väčšinou základ 2 a viac banánov. V poslednej dobe sa mi tiež dosť rozširuje vedomie. Tipujem, že veľký podiel na tom má i otužovanie.
Taktiež choroby sa mi vyhýbajú. A upravujú stravovacie návyky. Začínam jesť viac ako divé zviera. Nejem nejakú časť dňa a potom nárazovo do seba hodím aj kilo jedla =) Tiež mám pocit, že energia mi lepšie prúdi telom a celkovo som viac odolnejší. Veľký pozitívom je tiež búranie predstáv mojej racionálnej mysle o tom, čo sa dá a čo je možné. A takisto je otužovanie obrovská výzva. Výzvy boli pre mňa vždy magnetom. Začína ma táto praktika baviť viac a viac..
Otužovanie. Len same prínosné veci. A zadarmo. Proste, najlepšia vec na svete =)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára