Ako som papal Muchotrávku Červenú. Tretí krát..

...do ucha mi šeptá...

Tá legenda o mne. Nepravdivá je.

Červená huba s bodkami. Len sa na mňa pozrieš.

A cítiš ako k tebe hovorím: Zjedz ma. Zjedz ma.

Ale nemusíš sa báť. Niesom jedovatá.

Som staršia ako civilizácia. Už od Egypta. Sibírskych šamanov. Indie.

--
...a pokračuje...

Prečo si prišiel? ... chlapec.

Čo hladáš? V druhom svete...?

Teda je aj tvoj, len normálne ho nevidíš.

Zjedol si dva klobúky. Mojej božskej medicíny. A teraz už niet cesty späť.

Pochybuješ, či vôbec nastúpim a pochybuješ sám o sebe. Či ma dokážeš zvládnuť.

Či ma dokážeš prežiť. Či to dokážeš prežiť. Či neostaneš mŕtvy niekde ráno v lese.

...

Myslel si si, že zvládneš čokolvek. Že premožeš akéhokoľvek draka. Že máš odvahu pozrieť sa do očí ktorejkoľvek beštii.

Ale vedz, že keď ja prídem, tak zrazu pochopíš, aký si malý. A aká som ja silná. Velká. Zrazu pochopíš, že na celú noc, je tvoj život v mojich rukách.

A keď ja prídem, tak ty budeš hajať. A ja ti zo snového sveta spravím realitu. Uväzním ťa v časovej slučke. Navždy. Budeš večne prežívať jeden a ten istý moment.

... pocit, keď niečo hladáš a nemôžeš nájsť. Navždy. V jednej scéne. Vieš si to predstaviť...?

Je to desivá výhliadka. Čisté šialenstvo. Nekonečné väzenie.

Pôjdem ti od miechy zhora až dole. A budem skúmať, či máš niekde ukrytý strach. Či máš niekde vinu. Stud. Hanbu..

A ak áno, tak ja to všetko vynesiem. Na svetlo sveta. Spravím z toho skutočnosť. Teraz!

Bojíš sa medveďov, tak príde jeden. Máš pocit viny, že robíš niečo zlé. Prídu policajti. Prídu. A ak nie hneď teraz, tak ti nasadím tak intenzívnu myšlienku, že jej budeš fakt veriť.

A v dese zbalíš celý stan a poblúdiš v temnom lese...

-- 
A takto sa so mnou rozprávala. Takto za mnou prišla. Keď som sa po štyroch na zemi dopotácal k mojim kamarátom v núdzi. K stromom. Musím sa ich dotknúť...

Oni ma vždy uzemnia. Moji kamaráti. Indiáni im hovoria predkovia. Oni tu boli dávno pred nami.

 --
...a ďalej rozpráva...

A tiež vedz, že tak ako stromy, som tu aj ja bola eóny pred tebou. Keď si ty ešte ani nechyroval život. Faraóni, šamani, druidi a žreci boli prví, ktorí ma poznali.

....

A ty teraz vidíš, že ja ti len dávam všetku tvoju moc. O ktorej si veril, že nie je tvoja. Ktorú si prikladal ilúzii objektívneho sveta.

Ja som ty. Ja som tvoja čistá moc.

Máš strach. Tak spolu vytvoríme najdesivejšiu scénu. Máš radosť, tak ideme na mesiac.

Pochop. Že ja som ty. Ja som len tvoja nevedomá moc. Ktorú máš teraz vo svojich rukách. A ty, keď to teraz vidíš, tak ani nevieš, čo s ňou.

Bojíš sa ju držať. Bojíš sa zodpovednosti. Neunesieš ju. Alebo áno? ;)

--
A vtedy som jej porozumel. Ona hovorí cez moje vnútro. Ona hovorí vnútri mojej hlavy.

A v momente, keď ma zradia myšlienky. V momente, keď sa zlaknem. Tak ten des proste vytvorím.

Tá zodpovednosť. Tá moc.

Veď ja som sa bál svojej moci. Chcel som sa ako dieťa vrátiť k mame. Zakryť si oči pred svojou silou.

Vrátiť sa do duchovanej naivity, že som absolútne bezmocný voči svetu. Do detského sna. Bez zodpovednosti. Do nevedomia.

A ona mi ukázala opak. Všetko som ja. Som boh. Som boh svojho života. A je len na mne, či som ochotný svoju moc uniesť.

... 

Dôvod prečo som zas prišiel bol vyliečiť svoj koreň. Materialitu.

Aby som už nikdy nemusel robiť to, čo neznášam. Aby som mal hojnosť peňazí a vecí. Aby som mohol robiť to, čo milujem. Naplno.

--
...na to mi hovorí...

Prišiel si, aby si dostal Hojnosť. Prišiel si, aby si našiel Koreň.

Aby si už nikdy nemusel pracovať pre peniaze. Aby si už necítil tú úzkosť, že niečo nemáš.

A ja ti hovorím. Chceš peniaze? Máš ich.

Svetu je to jedno. Či budeš chudák. Alebo milionár. To len ty z toho robíš drámu.

Svetu je to šuma fuk. Ten sa bude točiť ďalej, či ty budeš v kaštieli. Či ty budeš v kanáli.

A ja ti položím skutočnú otázku, na ktorú hladáš odpoveď:

Si si istý, že svoje sny chceš skutočne vidieť stvorené? 

Si skutočne pripravený na to, aby prišli?

A TEDA SI PRIPRAVENÝ SA ZMENIŤ...? TERAZ...?!!

--
A v tomto duchu sme sa rozprávali celú noc. Až sa s brieždením pomaly vytratila ako vánok. Ako moja stará známa lesná vilka, za ktorou som prišiel po radu...

Až som sa mentálne vrátil späť do bežnej mysle.

Ale niekde vzadu v hlave ostala spomienka. Že nie je všetko tak, ako sa zdá.

A mne bolo jasné, že tú noc som opäť stál v spoločnosti obrov. Obrov tohto sveta, ktorí tu boli dávno a veky budú. I veky po tom, čo ja odídem z pozemského života.

...

Ďakujem za pozornosť :)

Pekné Vianoce.

Tigrie Očko