Konečne! Som tu! :) Teda na konci prvej fázy. Pamätám si na prvý deň, keď som vykročil z upršaného Zličína. Vtedy som ani neveril...
V noci sa budím 1:52 jak hodinky, beriem to ruky telefón a stláčam play..
A potom mám už na mysli len jednu-jedinú vec. Jesť! Teraz! A veľa! Po celodennom pôste je to ako návrat do nebies. Ládujem. Všetko. Mandarinky, banány. Hádžem to do seba.
Ale nemám stále dosť a tak sa ako zmyslo zbavený balím v okamihu celú stanovú sústavu. A chystám ťažký nálet na všetky miestne cukrárne a pekárne :) Všetko, čo len dýchne krásne prepečenou sladkou vôňou.
Za 10 minút stojím uprostred malého námestíčka v Lamastri. Pred očami, cukrár, pekár.
Začínam luxusným čokoládovým koláčom u čokolatéra a kupujem tiež nejaké pranilky pre Vanille, moju budúcu hostitelku.
Ďalej sušienky, briošky plnené čokoládou, další koláč a sladké pečivo. A ešte pre istotu to poisťujem jablkovým koláčom.
Väčšinu z týchto dobrôt som sprášil skoro v momente. Chápeš to ???!!! :)
O 10:00 už stojím nastavený pri kostole a dúfam, že v mestečku nie sú 3 dalšie kostoly. Snáď je to ten správny..
A prichádza Vanille. Od pohľadu sympatická žena. Má tmavé vlasy, teplú mikinu niekoho, kto žije v horách a je jemne ryznutá niečím orientálnym.
Zoznamujeme sa a ona na mňa začne suverénne po francúzsky. Vravím si, dobre pre mňa, aspoň môžem praktizovať jazyk.
Musímm uznať že po tých rokoch, čo som bol kedysi v Montpellier na Erazme, to ide velmi ťažko.
Jak keby ma mučili. Ale som rozhodnutý to lámať cez koleno, jak to len pôjde.
Naberá ma do auta a cestou kupujeme ešte hnojivo pre rastliny.
Konečne sme dorazli do ich rezedencie. Rezidencia La Coste. Tak to volajú.
Jedná sa o sústava niekoľkých domov na strání. Celá táto oblasť Ardeshu je taká rozľahlá pahorkatina.
Za 10 minút sa má podávať obed a ešte predtým dostávam malú prehliadku miesta. Zoznamujem sa so susedom a belgickou susedkou, ktorá tam má svoju hrnčiarsku dielňu.
Zaujímavé miesto. A ja mám na spanie obrovskú dvojpostel s vlastnou sprchou a záchodom. Po všetkom tom utrpení a mrznutí na ceste si konečne oddýchnem! :)
Obed je skutočne výdatný. Francúzi sa s tým nemažú. Najprv je predjedlo, často chlieb s nejakou nátierkou. Nasleduje hlavné jedlo. Potom Fromage - čo je po francúzsky - syr.
A v tejto oblasti sa oni skutočne vyžívajú. Majú neskutočné množstvo druhov a variácií. No a nakoniec nesmie chýbať sladká bodka.
A predstavte si, že takto obedujú každý jeden deň. Vedia si obed skutočne vychutnať.
K obedu nesmie chýbať červené víno. Ale nie preto, aby sa niekto ochlastal. Víno je súčasťou grastronomičké pôžitku a chuťovo dopĺňa jedlá.
Úprimne, ja keď som tam prišiel tak som bol absolútne prežratý z ranného náletu. A teraz ma čakal 4 chodový obed s prídavkami. No nechcel som ich uraziť, tak som niečo do seba naládoval.
Ale do pätnástich minút mi prišlo brutálne zle. Bežím za roh a tam blééééééééé... :)
Proste som to hádžem za strom. ... Čo spravíš? Taký je život... :)
...
Nu a potom som sa so všetkými pozdravil a idem si oddýchnuť do svojej novej izby, v ktorej mám stráviť svoje najbližšie dni.
Prísľub dobrodružstiev visí vo vzduchu.
Som fakt velmi unavený a tak sa uberám skoro spať.
Nu a noc ma teda prenáša do druhej fázy môjho cestovatelského zážitku...
--
Takto skončila prvá fáza mojej cesty. A ja som sa rozhodol, že písanie o Ceste Srdca pozastavím. Pravdou je, že som sa dostal na miesta a naučil veci, ktoré by ma ani nenapadli. Jedine v prípade velkého záujmu by som v písaní deníku pokračoval.
Tigrie Očko :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára