Tak som sa zas rozhodol ísť zase do lesa na noc. V lese som už sám bol, toto bolo však v niečom iné - je to kúsok od môjho bytu a myslím, že tam tiež bývajú bezdomovci. Čo bolo hlavné - potreboval som si v hlave ujasniť, akým smerom sa môj život vydá. Sedím v izbe a hodinu vkuse premýšľam nad tým, že sa mi do toho fakt nechce. Nakoniec som sa však odhodlal... Z domu som vyšiel o 23:45. Prvé kroky z teplúčka bytu boli najťažšie. Na ulici ticho. A potom ten priechod okolo psychiatrickej liečebni na konci, kde je len svetlo a za ním už len tma do lesa. Ten mi asi najviac naháňal strach, ale bolo to lepšie ako minule. Strach nosí myšlienky a čaká, či sa ich chytím. Cestou som ešte stretol čiernu mačku a chvíľu sme si pozerali do očí. Nakoniec prešiel kopec dole a hore a prišiel som na okraj lesa, kde je nahádzané seno od koní.
Vošiel som popod stromy a tam som si rozložil karimatku a spacák. Na začiatku mi bolo celkom teplo, ale postupom noci som na seba prihadzoval vrstvy a zase mi začala byť zima od zeme. Ani karimatka nestačí - nabudúce to bude chcieť si fakt spraviť lesnú postel z dreva a lístia, ale to samozrejme chce prísť ešte za svetla.
V noci som moc toho nenaspal, až na výnimky. Väčšinou som sa prebudil u nejakého strachového sna, alebo u nejakého zvuku behajúceho zvieraťa. Oproti minulému razu, to bolo ale oveľa lepšie. Bol som viac uvoľnený, zvládal som strach lepšie a lepšie. Zvládal som neistotu - že nevidím všade a nedokážem všetko kontrolovať. Dosť mi pomáha aj perspektíva orla - keď sa pozriem na veci zhora a uvedomím si, že nie som jediný živý tvor na planéte. V lese so mnou spí veľa daľších zvierat.
Je tam ešte strach a napätie, ale viem, že skoro tam príde uvoľnenie a prúdenie s lesom. Odmenou mi bolo vyčistenie hlavy, uzemnenie, čerstvý krásny vzduch. Tiež vďačnosť za moju posteľ a uvedomenie si možností, ktoré v tomto živote mám sú obrovským prínosom. A samozrejme odvaha a spálené strachy. Cez noc som premýšľal nad veľa vecami. Už mi to však toľko nešrotovalo hlavou, ako keď prvý krát (viac v článku Výzva: Noc v lese sám). Teraz som vedel, že vždy môžem odísť. Chcel som však vydržať do svitania.
Opäť som premýšľal nad chybami - nad tým, čo to znamená chyba a neúspech. Čo to znamená nedosiahnuť niečo, nepodariť sa. A je to len obrázok v hlave, ktorý som si vysníval, na ktorý som sa upjal. Je to nejaký len smer alebo ciel a nemožno sa ho držať kŕčovito. Pretože život prúdi vždy inak, veľkolepjšie. A nejde naplniť tento koncept v hlave, je to ilúzia - to čo sa stane je vždy farebnejšie, inšie a zaujímavejšie. Problém nastáva, keď potom porovnávam to, čo sa deje, s týmto obrázkom v hlave. Potom vzniká sklamanie, sklamanie zo seba, stres, hnev na seba, súdenie seba, nedostatočnosť, že nie som dosť dobrý, hanenie sa a tak ďalej. Neexistuje chybovať, existuje len prežitok. No a teraz to ešte pochopiť na emocionálnej úrovni.
A v každom prípade berie to absolútne všetok pôžitok a radosť z momentu, z aktu, z akcie a z toho, čo robím. Zo života samého. A to práve vtedy, keď to chcem presne tak, ako som si v hlave povedal, že by to malo byť. A berie to veľké kúzlo života - dobrodružstvo neočakávaného. A často je to len ilúzia a tak to vôbec nejde, aby sa to stalo, je to len nejaká orezaná myšlienka. Je to smer a treba sa zacieliť - to áno, bez smeru a cieľa nie je cesta, ale nemožno ho brať tak vážne. Pretože potom sa nemôže prúd sveta manifestovať svojím spôsobom. Fluidita je znásilnená do klietky. Takže nejde ľpieť a držať sa. Je to zdanlivý paradox - treba držať ciel na jednej strane a byť ochotný sa ho zároveň pustiť. Niekde medzi tým, ľahko, byť aj dnu aj von naraz.
Keď začalo svitať bol som veľmi rád. Trošku som si zaspieval - spievanie ma začína hodne baviť. Potom som to oslávil výkrikmi - Jááááá, Jááááá, Jáááááá som king !!!!! A tiež som si uvedomil, že by som mal oslavovať všetky moje "úspechy" a moje odhodlania. Vždy, keď skočím do strachu a akceptujem výzvu. Aj vtedy, keď rozprávam na neznáme ženy na ulici. Bola to super noc. Som trošku unavený, ale cítim sa čistejší vo vnútri. Cítim sa energizovaný od stromov a od zeme. A konečne som sa rozhodol, ktorým smerom pôjdem. Budem sa držať tohoto smeru, ale budem ochotný ho pustiť, keby sa objavil odpor zo strany srdca.
A teda rozhodnutie padlo, že pôjdem do Amazonu na budúci rok na jar. A medzi tým budem robiť vegetariánske túry a presťahujem sa z tohoto bytu. Tieto rozhodnutia som v lese učinil.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára