Stáva sa Vám so železnou pravidelnosťou, že prídete o peniaze? Alebo si malicherne spôsobíte úraz? Naháňajú vás v snoch strašlivé monštrá? V hre môže byť Váš tieň...
O slovo "tieň" som prvý krát zavadil v knižkách rakúskeho psychoterapeuta Carla Junga. Nebol to žiadny dogmatický vedec, ale velmi osvietená bytosť. A jeho názory nie sú len púhou mentálnou masturbáciou. Ale majú svoje velmi praktické uplatnenie.
Nejak som tomu však neprikladal dôležitosť, až do momentu, keď prišiel jeden velmi konkrétny úraz. Ktorý mi odstavil nohu na niekoľko mesiacov. A musel som sa zastaviť. Doslova. Musel som sa pozrieť do vlastného tieňa.
Z odstupom času vidím, že to bola tá najlepšia vec, ktorá sa mi vtedy mohla stať. Uvedomil som si, že sa mi periodicky, rok čo rok, stávajú "zlé veci", ktoré majú spoločnú tému. Keď som na vrchole, tak zrazu o niečo prídem. Alebo to doslova sám zahodím. Zničím. Ubližím si. Ochoriem.
Čo je to ten tieň??
Keď sa narodíme do tohto sveta tak sme ako žiariace bytosti. Sme úplní a nevedomí. Nemáme pojem o tom, čo je to nahota. Čo je zlé a čo je dobré. Čo by sme mali a čo nie. Proste len sme. Keď cítime hnev, zúrime. Keď cítime smútok, plačeme. A keď radosť, smejeme sa.
A potom nastúpi civilizačný proces. Najprv zo strany našej rodiny. Potom školy a spoločnosti. Keď robíme veci žiadúce, tak sme pochválení. A keď nie, sme pohanení.
A vtedy sa to stane...
Rožštiepime sa vo vnútri. Začneme odsudovať tie aspekty seba, ktoré sa našim rodičom, učitelom a iným dospelým nepáčia. Zamkneme ich do skryne. A na dvere nalepíme nálepku:
TOTO NIESOM JA! TOTO NECHCEM BYŤ JA!
... A zabudneme na to. Uvrhneme časť našej bytosti do vyhnanstva...
Veci ako žiarlivosť, zúrivosť, agresivita, spontánnosť, talent...
Ako čas prúdi, my vyrastieme a naberieme o sebe istú predstavu. Istý obraz. Sebaobraz. A myslíme si, že toto je všetko to, čo sme...
...ale v slabej chvilke to príde. V slabej chvílke si nás nájde. Niečo temné. Niekto chtiac či nechtiac trafí naše slabé miesto a my zareagujeme s hnevom boha Áresa. Alebo stropíme scénu pre zdanlivo nevinnú poznámku na našu adresu. Prípadne, niekto nás vytáča svojou vlastnosťou do nehoráznej miery. A to len tým, že existuje... Je vám to známe? :)
Do hry práve vstúpil Váš tieň.... Dvojník z onoho sveta. A Vy vidíte na druhých to, čo ste sami zamkli do skryne. A v nikdy nekončiacom kolobehu opakujete dookola stále tie isté karmy. Vzorce. Tie isté úrazy. Tie isté neštastia. Nevedomo. Ako deti.
Ľudská spoločnosť je nastavená spôsobom takým, až sa zdá, že máme byť stále dobrí, výkonní a usmiati. A pre tieň vo svojej agende už miesto nemá. Nieje si ho ani vedomá. Uteká od neho. Alebo... dokáže vlastne od neho utiecť...??!
... Zapnite telku a v každom filme musí umrieť aspoň desať ľudí, aby to nebola nuda. Na internete prekvitá porno do miery, že tu máme ľudí na ňom závislých. Američania napádajú krajiny jednu po druhej, aby zlikvidovali neexistujúceho satana. Katolícki kňazi znásilňujú v temných kútoch malých chlapcov...
...
ALE... môže prísť uvedomenie... širší obraz... Pohľad orla. Keď veci vidíme, také aké sú. Bez cenzúri. Bez súdu.
Svetlo a tma sú len dve strany tej iste mince. Sú len rozdielne stupne tej iste veci. Yin a Yang. Nebo a peklo. Teplo a zima. Sú len dva kontrasty tej istej stupnice. Jedno bez druhého by neexistovalo.
A tak ako s tmou, ani s tieňom, nejde bojovať. Lebo bojujeme vlastne len sami proti sebe. Lebo sa len ďalej rozdeľujeme vo vnútri. Len posilujeme svoju dysfunkciu. Len posilujeme svoju rozštiepenú osobnosť. Tak ako Ouroboros. Viz dole.
Takže aký vzťah teda zaujať k svojmu tieňu? Povedali by ste: Vyriešiť ho? Vyriešiť sa? A opraviť?
... Práve tento prístup je možno jadro problému. Dokiaľ istú časť svojej bytosti pokladáte za chybnú, tak ste vlastne stále len sami proti sebe...
...riešením je však - svoj tieň objať.
Najprv ho ale musíte vidieť. Taký aký je. A vypočuť ho. Musíte ho prijať. On je ako malé uplakané dieťa, ktoré stále kričí. Ono nechce rady, nechce násilie. Chce byť len vypočuté. Prijaté. Chce len vedieť, že jeho pocity, nech už sú akékoľvek, sú v poriadku. Toto býva často veľká výzva v prípade emócií ako hnev. Zúrivosť. Závislosť.
A keď sa Vám ho podarí prijať, tak zistíte, že za touto tmou často leží nejaká stratená spomienka. Stratený talent. Za temnotou tieňa je ukryté zlato.
Ten, kto je až prehnane milý na ostatných má v tieni skrytý svoj hnev. Ten hanblivý má v tieni zahalenú svoju schopnosť postaviť sa za seba. A často tiež krásny hlas, možno túžbu spievať. A ten, kto sa bojí agresívnych ľudí, má v tieni schovanú vlastnú zúrivosť.
A preto, ak sa chcete cítiť zase celý, ak chcete pocítiť príval novej energie, tak objímte svoj tieň. Objímte svoje stratené dvojča. Emocionálne. Doslova. I v snovom svete. A spravíte službu nielen sebe, ale aj celému svetu :)
Tigrie Očko
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára