Ráno otváram ťažkým autopilotom ala "pome sa naháňat, aby sme sa naháňali a mali pocit, že sme vela stihli". Týmto spôsobom som sa rýchlo vyčerpal. Je čas na obed. Inak sa tu namieste rozsypem.
A uprostred všetkého toho utekania iniciovaného myslou sa občas zjavia záblesky prítomného momentu. A ja ležím v tráve. Po obede - z darov tejto Zeme. A len ležím. Mám zavreté oči a počúvam ako sa opodiaľ pasú kravy.
Nuž, ale zase to naskakuje. Musím stopovať! Tentokrát stopujem pána, ktorý ma berie do Mortenu. Morten je pekné malé stredoveké mesto. V aute kecám s pánom. Zdôveruje sa mi, že je bývalý učitel. Ovláda vraj štyri jazyky. Čávo. A že má vinohrad na stráni kopca tuto niekde. Týpek vyzeral velmi vykľudnene. Akoby si len tak užíval život. To by sa mi páčilo. To hej :)
Medzi iným sa tiež dozvedám, že švajčiarská nemčina je dialekt dosť vzdialený nemeckej nemčine a samotní nemci jej majú problémy porozumieť.
Chvíľu sa teda motám po Mortene. Je tu jarmok a mestečko je plné ľudí. Nejak nemám nutkanie sa zapájať do tejto sociálnej situácie a nechávam mestečko za sebou. Následne stopnem francúzsky hovoriaci pár. A zisťujem, že som práve prekročil do francúzsky hovoriacej časti Švajcu.
Vyhadzujú ma v Avenches a ja už nažhavený, jak strela vyštartujem a skenujem lesy okolo. Je to tu podstatne vysekané a ľudia všade bývajú dosť nahusto. Napriek tomu však nachádzam moje obľúbené schované ninja miestečko na spanie.
Po všetkých prípravách stanu len tak ležím na zemi a premýšlam. Premýšlam o tom všetkom, čo budem robiť, ak sa niekedy vrátim. Niekde. Denné snívanie. Snívanie o tom, čo by mohlo byť a ako by veci mohli vyzerať. V tomto sa mi páči pobyt v prírode o samote. Že je človeku zrazu jasné, čo ho baví a čo nie. Vo veciach, ktoré sa zdali doteraz tak komplikované, má razom jasno. Skutočná inšpirácia.
Druhou vecou však je, keď denné snívanie prerastie do utekania od prítomného momentu. Keď denné snívanie zapĺňa dieru v našej duši. Keď utekáme do fantázie len preto, aby sme sa vyhli konfrontácii s prítomnosťou. Podvedomo. A to ja často robím. Teda skoro stále. Až na tie záblesky.... A možno práve preto cestujem. Možno práve preto som tu. Niekde. Uprostred neznámej krajiny. A neznámeho lesa. Po tme.... Toto je moja iniciácia.
Šamani hovoria o existencii troch svetov. A všetky tieto tri svety spája veľký strom. Jeho korene sú podsvetie, ktoré obývajú duše mŕtvych. Druhý svet reprezentuje kmeň. To je náš každodenný život, plný praktických vecí a bežných radostí.
A potom je to vrchný svet, ktorý reprezentuje koruna. A to, ako tomu rozumiem ja - je svet myšlienok. Väčšina ľudí si myslí, že žijú vo fyzickom svete, ale nie je tomu tak. Pozrite sa okolo seba. Do akej miery sú ľudia skutočne prítomní vo svojích telách? ... Mysel neustále rieši nejaký problém. Niečo, čo mi niekto povedal. Neustále sníva. Pochybuje. Diskutuje. Neustálne sa napája do tejto energetickej pavučiny. Tento svet má svoj význam. Ale nie do takej miery, do akej v ňom žijeme my. A do akej miery som sa aj ja naučil v ňom žiť...
Nuž a po tomto myšlienkovom cvičení sa pomaly odoberám na spánok... Nevediac, že další deň má prísť velmi dlhá neočakávaná cesta...
--
(Toto je cesta, ktorú som dnes prešiel)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára