Drzí pražskí teenageri. Ale...

Bol piatok trinásteho a v ovzduší cítim napätie...

Asi tomuto dňu prikladáme moc velký význam. Takže je 9 hodín ráno a ja som v procese lietania hore-dole po našom gastro stánku. Práce je vždy nad hlavu. Je treba ohriať všetky teplé jedlá, pripraviť šaláty a mnoho dalšieho. Predávame vegetariánsko-vegánske veci.

Stojím pri umývadle a čosi tam šudlím, keď zrazu ľavým kútikom oka zachytím ako jeden mladý chlapec čóruje kelímok. Len tak mimochodom, ako keby sa nič nedialo. Chlapca poznám z videnia. Má tak 16 rokov a chodí do obchodného centra každý deň so širokou partou dalších. A väčšinou všade robia bordel.

Už si pár krát pýtali kelímok, ktorý mimochodom stojí 29 kč aj s limonádou. Že chcú ten kelímok samotný. V dobrej viere som im ho dal, aj keď to máme zakázané. A tiež ten kelímok je z kukuričného škrobu, takže nie je najlacnejší. No a čo chlapci spravili? Došli si o kus ďalej do KFC, ktoré predáva bezodnú coca-colu a tam si čapujú túto tekutú kyselinu. Takže som bol rozhodnutý už viac nikomu nič nedať.

No a on mi ho teraz ukradol. Myslel si, že nevidím... Chlapec. Vošiel do mňa hnev. Jak oheň sa rozlial po mojom tele. Tu ide o princíp! Nene... Tak som vybehol zo stánku a v hlave jediný ciel. Chlapec.

Vybieham zo stánku jak divé zviera a nachádzam ho medzi stánkom s mexickými srandami a KFC. Už z dialky ma videl. A ja ho prepichujem očami... Vravím: to je tvoj kelímok? Videl som, ťa jak si nám ho zobral!... Chlapec niečo protestuje a snaží sa klamať aj s kamarátom.... Nene, som ťa videl, ako si nám ho proste ukradol, daj ho späť!... Odpovedá - tak na nás někoho zavolejte... Voe, zavolám. Lampáreň.... Práskol som rukou po jeho ruke s kelímkom, jak na basketbale... Druhý na to - Hlavně se uklidněte... Vravím si: tu musím byť dôsledný. Inak si budú myslieť, že si môžu robiť, čo chcú!... A ten druhý pokračuje - co si tu na nás dovolujete?... No chlapec, snaž sa ma hrať na divákov - myslím si... Tak som zdvihol hlas ja, na celé okolostojace publikum a hovorím - tuto títo chalani mi ukradli kelímok a chodia si čapovať kolu k vám do KFC. Okrem toho tu každý deň robia bordel! Vráť mi ten kelímok, si ho ukradol! ... ... tak ja vám ho vrátim. Podľahol nakoniec.

Keď som nad celou situáciou premýšlal potom, tak som objavil dve veci. Prvá - o sebe - vošiel do mňa taký hnev, že by som ho rozšlapal. Za to, že vzal niečo, čo nie je jeho a ešte klamal. Taký hnev, že som sa nevedel ovládať. Stratil som sa v ňom. Konať na taký impulz bolo správne. Brániť si svoje. Byť dôsledný, dôrazný a pevný. A tiež šlo o princíp a precedens. Čo komu dovolím a čo nie. Ale ten hnev mi úplne zakalil mozog. Sú to moje staré rany. Ale o tom niekedy inokedy...:)

A druhá, vec veľmi zaujímavá, čo sledujem už dlhšie. Mohol by som sa naňho hnevať stále a rozprávať, aké sú dnešné deti drzé a ničoho si nevážia. Tak ako to robili dospelí a starí, keď som bol mladší ja sám. Ale, toto je absolútne nepochopenie situácie.

Čo sa deje je to, že chlapec robí problémy, aby získal pozornosť. Starších mužov. Porušuje pravidlá a tým ukazuje, že je pripravený. Na čo? ... Na INICIÁCIU.

Abyste správne chápali. Spoločnosť vychováva z mužov poslušné zvieratká a zo žien jemné tvory, ktoré majú vyhovieť každému. Ale tak to není. Vo vnútri... Ktorý mladý muž nepocítil ten nával hnevu? A túžbu po agresivite? A následnú hanbu a stud, za to že ju cíti? A to často od žien v jeho živote - ktoré tomu nerozumejú - česť výnimkám. Ktorý mladý muž necítil tú túžbu ničiť? Doslova. A lámať staré pravidlá. Túžbu ničiť veci, ktoré tu existujú? Túžbu hádať sa a nenasledovať stádo? Nájsť si svoju vlastnú cestu. Vlastnú hlavu a vlastnú silu..?

A vtedy prišiel čas. Na prerod. Na odchod zo starého života. Na násilné odtrhnutie sa od pupočnej šnúry matky. Prišiel čas si niečím prejsť. Pozrieť sa do svojich hlbín. Lebo ak sa to nestane, tak z neho vyrastie zmätený nevyrovnaný starý chlapec. A môže mať kľudne 40, 50 rokov. Bohužial, stále chlapec.

Starí sparťania mali Agoge. Iniciáciu, ktorá začínala v siedmych rokoch. A našu spoločnosť čaká velkoplošná iniciácia mužov rôznych vekov. Pravdou je, že u teenagerov je to cítiť velmi intenzívne. A oni svojím chovaním o iniciáciu doslovia prosia. A ako väčšinou na to zareagujú starší muži v ich okolí? Buď pracujúcí tatínkovia nemajú na nich čas. Alebo inak laxným prístupom ustúpia a neriešia túto dôležitú fázu vývoja. Alebo ich zdomestikovaní učitelia rvú do nezmyselných pravidiel, aby z nich vychovali nového OVČANA. Takže buď chlapec skončí ako rozmaznaný agresívny grázel alebo pasívny hodný pejsek.

A tu je moja prosba a apel na všetkých mladých mužov. Starých chlapcov. Na otcov, ktorí majú mladých synov. Na všetkých, ktorí poznajú niekoho, kto sa v tejto nachádza. Povedzte im nasledovné:

Prišiel tvoj čas. Čas na iniciáciu. Aby si sa stretol so smrťou, bolesťou, hnevom, krikom a plačom. Čas, aby si odišiel od matky. Čas aby si sa pozrel do vnútra a objavil svoju mužskú silu. Bez hanby a studu. Taký, aký si.

A spraviť to môžeš nasledovne: Skoč bungee. Padákom. Prespi v noci sám v lese. Choď baliť ženy na ulicu. Choď na 2 týždne do tmy. Cestuj sám. Proste, šáhni si na dno!

...lebo inak ostaneš po zbytok života len zmätený ranený chlapec.

Peace