Prečo by mal každý chlap skúsiť baliť ženy na ulici?

Ohliadnem sa späť a po skončení vysokej školy som zrazu stratil širšiu spoločnosť. Ľudí, kamarátov a žien...

Je to už tá karma človeka, ktorý vstúpi do pracovného procesu. Jeho možnosti sa proste zúžia..

Výhľad, že si nájdem žienku z práce, vezmem hypotéku a budem čakať na dôchodok ma nikdy nepriťahoval.

Jedného dňa sa ku mne dostala knižka menom Hra, od Neila Straussa. Píše o tom, ako sa dostal do tajnej komunity zvodcov, ktorí boli velmi zbehlí v balení žien. Používali taktiky a stratégie, ktoré testovali v teréne.

A balili ženy. Na uliciach, v kluboch.

Jeho príbeh je silným prerodom. Z uťápnutého introverta na leva salónov. Na sebavedomého muža, ktorý má možnosti.

--

Myslia si ženy, že baliace taktiky a stratégie sú nefér voči nim?

Nalejme si čistého vína. Knižkami typu - Pravidlá, ako dostať pána pravého - sa len hemžia regály. V každom ženskom časopise je rubrika, ktorá radí, jak chlapa uloviť, či zmanipulovať.

Úprimne, tých rád jak niekoho dostať či zbaliť je tolko, že nám všetkým z toho už pekne hrabe.

Väčšinou sú to rady kontraproduktívne. A majú jedného spoločného menovatela - stať sa niekým lepším, ako sme teraz. Čiže vo vnútri je ukryté nasledovné tvrdenie - "niesom dosť dobrý.."

--

Nuž a Straussova knižka so mno vo vnútri zahýbala. Tak ako s tisíckami dalších mužov.

Čo ak.. čo ak je to možné..?

A tak som sa rozhodol. Vyskúšam to sám.

Dodnes si to pamätám... Na svoj prvý pokus som sa odhodlával dva týždne.

Pracoval som v banke a každý deň som to odkladal. Presúval. A jedného dňa som to už nevydržal. Dosť! ... Dnes alebo nikdy!

Plánom bolo osloviť 5 žien s tým, nech mi povedia koľko je hodín. A ak by som to prežil, tak im poviem nasledovné - "...to ale nebol ten skutočný dôvod, prečo som prišiel. Prišiel som, lebo si sa mi páčila." ... Toť všetká stratégia :)

Dve hodiny pred akciou mi prišlo zle od brucha, skoro som sa tam pogrcal pod stôl.. :( blééee

Prichádza čas... a ja idem. Už niet cesty späť. Navždy by mi to asi vŕtalo hlavou.. Vychádzam z budovy a vidím ženu na chodníku. Vyberám sa jej smerom.

Roztrasené kolená a adrenalín až v krku. Pristupujem a neistým hlasom sa jej pýtam, koľko je hodín. Ona odpovedá, ale ja to v tom napätí ani nepočujem...:) Zahalená mysel... Tak prvý! Zvládol som to!

Vravím si, teraz tá najťažšia časť. A to priamo na rovinu povedať, že sa mi páči.

Idem ďalej po ulici a oproti mne ide pekné dievča. Zdravím ju a oslepuje ma jarné slnce. Pýtam sa jej, koľko je hodín. Na odpoveď ani nečakám a jak raketa chŕlim, že som prišiel preto, lebo sa mi páčila.

Normálne som myslel, že explodujem ... :D

...a slečna, rozžiarila sa jak to slnko nad jej hlavou. A čakala. Čakala, čo sa bude diať...

... ale bohužial, nič sa neudialo... ja som proste situáciu nezvládol!:) Možno to bola moja vyvolená, ale ja som proste zutekal.... Prepáč vyvolená, možno v dalšom živote..;)

Potom nasledovali dalšie 3 oslovenia s rôznym výsledkom. Ale ten nebol až tak podstatný...

--

Postupne som oslovoval a balil ženy viac a viac. Prenikal do miestnej komunity a čital rôzne knižky.

Hovoria tomu - Hra alebo pickup. Je to ako počítačová hra. Oslovíte. A ak to nevýde, tak sa zase narodíte a idete ďalej :)

A tak som žil a skúšal. Mal som rôzne úspechy a vela neúspechov. Veľa emočných frustrácií. Moje ego bolo drtené a drtené. Ten pocit, keď vás žena odmietne uprostred preľudnenej ulice... a máte pocit, že celý svet ukazuje prstom len na vás...

...ale len vtedy, keď sa beriete príliš vážne, len vtedy keď TO beriete príliš vážne... ak je to len hra, ak je to len ľahké bláznenie, tak predsa o nič nejde... :)

Takéto uvedomenie prichádza časom, keď sa človek začína zbavovať tolkej sebadôležitosti. A tým  hlave toho, čo si o Vás ostatní myslia...

--

S odstupom času vidím. Že je to niečo, čo by si mal skúsiť každý chlap.

Veď povedzme si, čaká snáď nejaký z vás, že slečna spraví ten prvý krok? Že slečna bude posúvať celú situáciu ďalej? Že vy budete tá pasívna a prijímajúca strana?

Ak si feminínny chlap, tak je to asi v poriadku. Ale bežný chlap sa dobre cíti vo svojej aktívnej či mužskej roli. A keď ju vykonáva, tak proste funguje správne.

Prečo sa vôbec niečo také učiť? Ako baliť ženy na ulici?

Pretože väčšina mužov, ktorých poznám má v balení zmätok. Od útleho detstva sú nám vtĺkané mýty o Jankovi, Marienke a drakoch. O tom ako silný rytier zachráni spiacu princeznú a potom žijú šťastne až do smrti.

Prípadne nastúpi Hollywood so svojim romantickým modelom. Všetky tie cez kopirák pretiahnuté romantické zápletky. Alebo porno-fantázie ako 50 odtieňov zelene. Až človek naberá pocit, že dokým nie je filmová hviezda, či vrcholový podnikatel, tak najskôr premasturbuje celý život.

Jednoducho escapizmus - ako povedal Mark Hamill, predstaviteľ Luka Skywalkera. Utekáme do obrazoviek, lebo sa nám naše životy javia príliš banálne. Nezaujímavé.

Baliť ženy, pretože je to niečo, čo Vás nenaučil váš otec. Pretože ho to nenaučil jeho otec. A karma pokračuje. Takže teraz, sa to musíte naučiť Vy sami. Alebo od skúseného kouča. A tým spravíte velkú službu svojmu synovy.

Sú to napohľad základné veci. Ale dokial nespoznáte väčšie množstvo žien, tak ani neviete, aká žena je pre vás vlastne dobrá. Neviete, čo vám vyhovuje. A ľahko sa strmhlav naženiete do nešťastného partnerstva, manželstva, len aby ste neboli sami. Aby ste neostali na ocot. A budete trpieť. Obaja!

Abyste spoznali vašu vlastnú hodnotu a zistili, že sa ženám nemusíte ohýbať. Abyste vedeli prísť za ženou, ktorá sa vám fyzicky páči a viedli s ňou normálnu konverzáciu. A nepadli jej hneď k nohám, len preto, že je zmalovaná jak kozmetický kútik.

Ale pozreli sa za obálku a zistili, či sa vám páči tá bytosť, ktorá sa vo vnútri skrýva.

Aby ste zborili mýty o džentlemanoch, alebo jemných mužoch. Takzvaná feministická fantázia o politicky korektných mužoch, ktorý sa boja uviesť ženu do rozpakov. Veď ktorá žena skutočne chce takého muža? Ktorá žena chce slabého a jemného chlapca?

A hlave pretože, je to skúška ohňom. Iniciácia. Zasvätenie. Ceremónia prechodu z chlapca na muža. To má ovela väčšiu platnosť v mestách, kde spoločnosť žiadny taký rituál neposkytuje...

Playstation. Alkohol. Na obrazovke drzý rapper či egocentrická filmová hviezda. To sú skutočne pokrivené ideály.

Najprv si musíte prejsť fázou kriku či agresivity, aby ste našli svoj meč. A potom, keď už silu máte, tak príde na rad jemnosť. Ako tú velkú silu usmerniť a využiť v prospech žien a svojho okolia.

To je skutočná podstata charizmy. Sila a až potom jemnosť. Opačne to však nefunguje. Opačne to proste nejde.

Na ulici bude vaše ego obúchané z každej strany. Bude testovaná vaša sebadôvera. Ukáže sa, či sa viete vyrovnať so svojimi emóciami.

Možno tiež preto, aby ste stratili ilúzie o tom, že žena je buď princezná alebo mrcha. Ilúziou, ktorou trpia často i päťdesiatroční muži. Vidia ženy cez filter svojich predsudkov. Sám som si tým prešiel. Často práve tá slečna, ktorá je krehká, že by sa už už rozsypala, vytiahne dráp jak Tyranosaurus Rex.

Ženy tak ako muži, sú oboje. Biele i čierne. Ak by som mal generalizovať, tak poviem, že nie sú tak priame a teda viac pasívne agresívne.

Tých predsudkov, ktoré majú opačné pohlavia o sebe navzájom je neúmerné množstvo. Áno je veľa vecí, ktoré sú spoločné. Ale nie je nič úzkoprsejšie, ako vnímať druhú ľudskú bytosť cez tunel spoločenských klišé. Nikdy nezabudnem, keď mi jedna známa v práci povedala...: "no vieš... chlapi sú takí... jednoduchejší..." :D:D:D

A potom - tie skoky do strachu. Na nezaplatenie. Adrenalín jak pred vojnovým ťahom. A odmenou za každý taký skok je obrovská energia. Príval jak u poloboha, ktorý práve skolil medúzu. A celý svet leží pri jeho nohách.. :)

Vela ľudí to otvorene poprie, pravdou však je, že strach o mienke ostatných hlodá hlboko v našich mysliach. Je to jediná vec, prečo nerobíme všetky tie veci. Prečo sa bojíme vystúpiť pred obecenstvom. Povedať, keď sa nám niečo nepáči. Osloviť ženu. Muža.

A tento strach podstúpi velkú skúšku.

--

Takže, spoznal som veľa ľudí, i profíkov, ktorí ženy balia. Prečítal som veľa knižiek, skukol tonu videí. Dnes je pickup už obrovským byznysom. Hlavne v USA.

A z ľudí, ktorých som spoznal, sa väčšina hanbí za to, čo robia. Bránia sa. Berú to ako svoje malé škaredé tajomstvo. Že oslovujú ženy na ulici. Vedú dvojitý život. Desia sa ako čert kríža, keby sa ich rodina či priatelia o tom dozvedeli.

Ja to chápem, ale vôbec s tým nesúhlasím!

Veď predsa, kto bude ženy oslovovať, keď nie my chlapy? Prečo by som sa mal hanbiť za to, že sa mi ženy páčia? A prečo by som nešiel za tým, čo v živote chcem?

Či je už reprodukcia ľudskej rasy späčatená v rukách Tindru a webových zoznamiek? Alebo ožralov v zahúlených diskotékach?

Ktorej žene nelichotí muž, ktorý sa nebojí ísť za tým, čo chce? A ktorý muž, sa necíti, že fakt žije, keď ide sám za tým, čo chce?

--

Po dlhšej dobe som prišiel k poznaniu, že techniky - čo povedať a ako, sú len zlomkom celého umenia. Je to práve o tom, kým som vo vnútri. Je to o tom, či som sám spokojný so svojím životom.

Či si svoj život užívam. A vtedy i rád do neho ženy pozvem. Alebo som len sociálny robot behajúci po uliciach.

Nakoniec nás všetky techniky a transformácie sveta dovedú k svojim základom. Neustále nabádajú, aby sme riešili svoje každodenné veci. A stali sa vycentrovanými vo vnútri. Žili svoj život s porozumením, láskou a silou. Aby sme po páde vždy vstali a mali sa radi práve takí, akí sme teraz. Nedokonale krásni :)

--

Ak chcete balenie žien na ulici vyskúšať, tak je to najlepšie za účasti niekoho skúseného. Niekoho, kto si tou cestou prešiel sám a ukáže Vám ako na to. Dodá odvahu do akcie. Taký človek spozoruje všetky tie veci vo vašom prejave, ktoré nemáte šancu odhaliť sami.

Pred časom som jedného takého strelca spoznal. Hovorí si Princ a v Prahe organizuje semináre. Viem, že je to zapálený maník a má čo naučiť. Ak Vás zaujíma jeho praktický seminár balenia žien, tak kliknite na link dole:

https://streetgame.cz/streetgame-live-zive-kurzy-svadeni/?tigrieocko

Zdraví

Tigrie Očko :)