Pracoval som vo vela prácach. Predával som vela vecí. Veci iných ľudí. A teraz prišiel čas, aby som začal svoju vlastnú vec... Môj dar ľudstvu. Po všetkých tých rokoch. Po všetkom tom čakaní... Narodila sa Sissi. Sissi Raw :)
Prvý podnetom k podnikaniu bola knižka Bohatý táta, Chudý táta. Mal som 19 rokov a ako väčšina mladých ľudí som nemal ani poňatia, čo chcem v živote robiť. Čo je môj skutočný talent. Knižku mi dal otec a ja som ju šupol do poličky medzi nepotrebné veci.
Avšak jeden deň, už ani neviem prečo, som siahol po jej hladkom obale. Na nose ma pohladila tá vôňa novej knižky a ja som začal listovať. Úprimne, Kyiosaki dokáže jednu ideu obkecávať aj v štyroch kapitolách. Avšak, nasadil mi chrobáka, chrobáka do hlavy. Čo keby som aj ja mohol mať vlastné podnikanie? A byť si vlastným pánom? Kapitánom na svojej lodi? ... Pomohol mi uveriť, že je to možné....
Keď sa pozriete okolo seba, tak väčšina ľudí hľadá prácu. Počítajú dovolenku. Dovolenku, ktorú im niekto dovolí. A ani nepremýšľajú nad tým, že by to mohlo byť inák. Zmena pohľadu. Čo keby ste prácu dávali vy? Čo keby ste si vyberali vy, kedy budete mať volno? Viem, byznys nie je pre každého, lebo zahrňuje veľkú seba-motiváciu a zodpovednosť. Ale je to ten detský prístup, ten školský systém, že väčšina ľudí hľadá prácu. A čakajú až im niekto povie, čo majú robiť. Ako majú žiť a kedy majú oddychovať. Ako keby sa báli rozmýšľať sami za seba.
Tak ako vy, ani ja nemám rád, keď mi niekto hovorí, čo mám robiť. A vždy som vedel, že dokým nebudem svoj vlastný pán, dokým budem počávať nejakého šéfa, tak sa nikdy nebudem cítiť voľný. Dohadovanie sa so zákazníkmi a obchodnými partnermi je samozrejme kapitola sama o sebe. Ale rozdiel je, že tu človek môže jednať z pozície sily. A nie z pozície slabosti, ako som to vo firmách zažíval.
Vidím však, že časy sa menia a niektoré firmy sa už začínajú k zamestancom chovať ako k ľuďom. A nielen ako k pracovným jednotkám.. Verím, že viesť firmu sa dá osvietene. Rázne, ale ľudsky zároveň. Pretože slovo práca bolo zneužité...
Skutočný význam slova práca, je naša skutočna práca pre ľudstvo. Náš skutočný prínos pre ľudstvo. Niečo, čo nerobíme len pre peniaze. Niečo, kde je náš skutočný talent a mi v tejto aktivite prúdime. Ako voda. Ako vietor. Niečo, kde máme neskutočnú chuť sa zlepšovať. To je naša skutočná práca. A dokým nevieme, čo to je, tak je našou povinnosťou ju nájsť. Pretože ak chodíte každý deň do práce, ktorú neznášate, len preto, aby ste zarobili peniaze, tak sa chováte ako prostitútka. Predávate svoju dušu. Za peniaze. Znásilnujete ju.
Od vtedy sa niečo vo mne prebudilo. A ja som dostal pocit, že aby som nejaké úspešné podnikanie mohol mať, tak musím zvládnuť množstvo disciplín. Ako - predávanie, účtovníctvo, manažment, marketing, výroba produktu, atď. Prišlo mi, že je toho vela. Dnes však vidím, že podnikať sa človek najlepšie naučí podnikaním. Že niečo proste spraví.
Vzhľadom na to, že som bol štandartne hanbliný, tak mojou prvou výzvou bolo, naučiť sa predávať. Tak ako to velmi prízvukoval Kyiosaki. Vyskúšal som niekoľko multimarketingových schém. ZFP akademie bola prvou z nich. Tu som sa pokúšal predávať poistenie. Nikdy som tomu však v hĺbke duše neveril. Niežeby som sa nesnažil. Chcel som. Velmi. Chcel som byť ako tí "namotivovaní" ľudia okolo mňa.
Velkým očistcom bolo štvormesačné pôsobenie vo firme Stone de Witt. Čerstvo po vysokej škole som sa ocitol v pozícii makléra-naháňača. Každý deň sme volali desiatkám až stovkám podnikatelom z miliónkrát prevolaného telefónneho zoznamu. To bola fakt sila. Telefonát za telefonátom. A presaď sa v tej konkurencii! Máš pár sekúnd a získaj pozornosť človeka, ktorého počuješ prvý krát v živote a ktorý má minimálne dvadsať podobných telefonátov denne, ako je ten tvoj. Nejedno ráno, keď som oblečný sedel na stoličke, mi po lícach stekali slzy plné beznádeje.... Chcem sa vrátiť! Niekde späť, niekde do teplúčka! Prosím. Už tam nikdy nechcem ísť!... to všetko odmietanie, všetká tá frustrácia... bol to krst, krst ohňom.
Po tejto skúsenosti som bol ťažko demoralizovaný a stavil som na obor, ktorý som vyštudoval. Jeden by povedal - stavil som na "istotu". Stiahol som sa. Do oboru finančnej analýzy. Skúšal som štastie vo viacerých nadnárodných auditorských a konzultantských firmách. Pamätám si, ako som sa strašne snažil napasovať sa do tej ich role "ideálneho kandidáta", ktorý je ambiciózny individualista a tímový hráč zároveň. Taký šampión personálnho oddelenia. Proste odiplomovaný superman s morálnou flexibilitou. Musel som si kopnúť - zdravím všetky HR :)
Asi mi tam vždy niečo nesedelo. Asi som nikdy nebol ten ich ideálny korporátny typ. Nakoniec som však dostal do Unicredit Bank. A hneď po nástupe som videl, že som proste iný. Chcem iný život, ako ten ich podvedomo nalinkovaný: Hraj kariéru. Zober hypotéku. Postav dom. Zasaď strom. Raz za rok do Itálie. A keď sa ťa niekto spýta, či si šťastný, tak nasaď americký úsmev číslo päť, zatial, čo vo vnútri chceš kričať...
Vedel som, že toto niesom ja. Hneď prvý mesiac sa ku mne dostala knižka od pána Coelha - Alchymista. A tá knižka ma zasiahla presne. Niekde vo vnútri. A ja som sa tam regulérne pred firemným počítačom, ako som tam sedel, rozplakal. Moje srdce ronilo detské slzy.... pretože som vedel, že buď aj ja raz niečo také spravím. Alebo nie a tým pádom spravím kompromis na svoju dušu. A umriem. Umriem vo vnútri....
Túžba nestrácať čas a učiť sa byznys prišla velmi rýchlo. Začal som popri práci predávať víno. Pár rokov som dal tomu, aby som vybudoval tén mýtický - "pasívny príjem". Bol som taký neformálny obchodný zástupca pre vinárstvo Petr Skoupil. Navštevoval som majitelov reštaurácií a vysvetloval im, prečo by mali odoberať naše víno. Dotiahol som to do fázy, keď som mal osem reštaurácií, ktoré minimálne každé dva mesiace objednali víno. Veľa vecí som sa naučil. A hlave to, že perfekcionizmus a už tá známa diagnóza všetkých živnostníkov - "najlepšie si to spravím sám" ma zabijú. Šlo to všetko tak nejak drsne. Tak zľahka proti prúdu...
Piloval som predaj na plné obrátky. Zbaštil som všetky známe výukové programy o tom, ako predávať lepšie. A spätne vidím, že to malo svoj význam, avšak limitovaný. Garantujem Vám, že malé dieťa, ktoré o predaj ani nezakoplo, ale nadšene verí svojmu produktu, Vám ho predá skôr ako predajca, ktorý má zmáknuté všetky psychologické taktiky sveta, ale o svojom produkte pochybuje. A tam som sa vždy nachádzal ja. Vždy som videl tie diery, v produkte, v dovoze, nesplnených sľuboch. Vždy tam niečo bolo.
A tak mi v hlave začala klíčiť myšlienka: Čo keby som mal niečo, niečo vlastné, vlastnú vec, ktorú by som mohol predávať? Vec, ktorej by som mohol veriť?
Blížil sa koniec môjho pôsobenia v banke a začalo sa ku mne plížiť vegetariánsvo. Z čista jasna. V tých časom som bol v zajatí cigariet, alkoholu a klasického mäsovo-lepkového konzumu. Naštartovalo sa prebúdzanie. Z čoho? Zo sna starého života.
V BB centre, kde som pracoval, je jedna super vegetariánska reštika. Maranatha. A jedna kámoška ma tam vždy strašne lámala. V tú dobu som vegetariánov považoval za nejaké zvláštne exotické zvieratká. A ani neviem ako, ale jeden krásny deň ma nakoniec prekecala....
A skoro mi protéza spadla na zem. Bol som absolútne milo prekvapený. Pretože, som doslova nemal ani poňatia, že by zdravé jedlo mohlo chutiť tak super. Za reštauráciou stál jeden vynikajúci kuchár, s ktorým som sa neskôr často bavil. Bolo vidno ja jazyku, že vie čo robí a najdôležitejšie, že ho to fakt baví.
Po dlhom váhaní a kalkulovaní som už musel rešpektovať dušu a ukončil prácu v banke. A s kamarátmi sme sa vrhli do jedného podnikateľského nápadu. Bola to právna služba pre fotografov. Boli sme takí internetovo-právni policajti. Mojou úlohou bolo ukecať čo najviac fotografov. Priniesol som ich tridsaťpäť. Celý byznys model vyzeral velmi nádejne. Aspoň tak vravela teória. Avšak prax ukázala pravý opak. A byznys zahučal k vode.
Nuž, taký je život. Tvrdá lekcia, ale ja som si konečne uvedomil, že až doteraz som sa bál pustiť sa do nejakej myšlienky sám. Úplne sám. Ako zakladajúci element. Vždy som hľadal komfort v spoločenstve niekoho dalšieho. Akoby som si úplne neveril. A potom, že ja chem byť kapitán na lodi. Proste to tak cítim. Ako vraví jeden šikovný český investor - ideálny počet šéfov vo firme je nepárny a tri je už veľa :)
Ba čo viac, uvedomil som si, čo je kľúč úspešného byznysu. Kde sa dostávame k už spomínanému skutočnému významu slova PRÁCA. Byznys nejde robiť len pre peniaze. Byznys musí byť vášeň. Horiaca. Poslanie. Musí ísť zo srdca. Niečo, kde sa človek môže stratiť na hodiny a ani nevie, ako mu čas utiekol. Tí najúspešnejší podnikatelia sveta milujú to, čo robia.
A potom prídu peniaze. Peňazí sa netreba báť, ani ich milovať. Ale brať ich s úctou a vďačnosťou ako súčasť života v našom časopriestore.
Tesne po projekte s fotografmi som prešiel svojou prvou ceremóniou s posvätnou amazónskou liánou Ayahuaskou. Nasledované pitím tekutého tabaku Mapacho. A veci nabrali prudké obrátky. Vhupol som na 30 dní na raw stravu a začalo mi byť kryštálovo jasné, že sa moja strava musí od základu zmeniť. Veci, ktoré som jedol predtým a v množstvách, akých som ich jedol, moje telo už proste odmietalo. Už niet cesty späť.
Samotná raw strava ma fakt okúzlila. Ambíciu žiť na sto percent raw som možno nemal, ale skôr zaradiť podstatnú časť do svojho života. Stačilo mi vidieť fotky raw vegánov, ktorý vyzerali o 20-30 rokov mladšie. A potom tie jedlá, spravené nielen s umom, ale tiež nabité prívalom energie.
A to sladké! Tie dortíky. Smoothies. Hneď som vedel, že mať voľný prístup k sladkostiam tohoto kalibru, tak už nikdy po konvečných ani nesiahnem.
Dostal som za až do bodu, že som bol skoro pripravený predať môj prvý raw dortík. Môj prvý recept. Ale vo vnútri som cítil silný konflit. Ešte nie je čas. Cítil som, že musím podstúpiť svoju osobnú dobrodružnú cestu. Svoje osobné zasvätenie. Viac o tom v Cesta Srdca.
Bol to skok do neznáma, doslova opustenie starého života. A už prvé dni som videl, že sa moje myšlienky automaticky uberajli k jedlu. K raw a vegánskej strave. A vedel som, že ak sa raz vrátim, tak do toho strelím.
Po návrate z cesty som vyšiel na Baranec. A ako som zhora orlým zrakom hladil krásy Liptovskej kotliny, tak som mal zrazu jasno. A vedel som, čo spravím. Idem späť do Prahy. Niečo načaté dokončiť. Nastúpil som do veganského bistra a po večeroch vyvíjal svoje recepty. Jedno bistro som vymenil za druhé - alebo skôr vegan fastfood. A teraz som tu. V tomto bode. V tomto momente môjho života. A môj sen, ktorý som mal dlhé roky sa stal skučnosťou. Sen, že odpálim byznys s vlastným produktom, za ktorým si môžem stáť a dám do neho kúsok seba.
A teda prišiel čas. Prišiel čas ísť ďalej. Prišiel čas, aby som Vám predstavil, moje dieťa:
Sissi Raw :)
Momentálne vo forme príležitostného výdělku. Pre všetkých, ktorý budú chcieť. Fungujem v Prahe.Prvé štyri recepty vytunených dortov si môžete pozrieť na stránke: www.sissiraw.cz
Likovať ma môžete na: facebook.com/sissiraw/
Ďakujem za Vašu pozornosť a teším sa na Vašu priazeň a objednávky ;)
Tigrie Očko
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára