- Jedlo, na to som dal veľký dôraz. Pripravil som si ručne 15 raw vegánskych "power bars" z orieškov, mandlí, slnečnice a chia semienok. Kúpil som si 80 cereálnych tyčiniek. Ďalej 900 g chia a pol kila slnečnicových. Dosť som stavil na chia semienka, ktoré používali aztékovia predtým, než išli do boja. Je to malý zázrak. A nakoniec 1,5 litra vody.
- Zbaliť a upratať celý byt - z toho najväčšiu časť vecí mali odviezť moji rodičia späť na Slovensko. Dalšiu časť odviezť dlhoročnému kamarátovi Danovi - pohotovostné veci, keby som sa vrátil do Prahy. Balenie mi zabralo asi najviac času. Pri balení som si uvedomil, aké veľké množstvo vecí mám. A že čím viac vecí mám, tým som rožštiepenejší a menej šťastný.
Bol som rád, že oco a maminka mi prišli týždeň pred cestou po veci. A bol som sám prekvapený, že aj keď boli dosť vydesení z môjho kroku, tak ma podporili v mojom rozhodnutí. Bol som im za to veľmi vďačný. Po tom, čo sme naložili veci do auta, sme skočili na pizzu v Bohniciach. A po obede sme sa prešli okolo rybníčku, kde som sa bol pár krát otužovať.
- workaway.info > Stavil som na dobrovolnícky systém, ktorý funguje už nejaký čas. Spočíva v tom, že farmy, domácnosti a ktokoľvek, kto potrebuje pomoc s prácou, dá na stránky svoj inzerát. Požaduje väčšinou 4-5 hodín práce 5-6 dní do týždňa, výmenou za nocľah a jedlo. Poväčšine tiež internet nie je problém.
Predbežne som komunikoval s manželským párom, ktorý stavia spirituálne centrum v horách pri španielskej Malage. A pre istotu som si dohodol medzi zastávku vo Francúzsku - v oblasti Ardesh. A to u Vanille a Nicholasa, ktorý potrebovali pomoc s rezidenciou, záhradou, drevom, stavbou a boli ochotní ma prijať počas vianoc.
- Trasa cesty. Tú som si pripravoval predposledný deň =) Už dlhšie som mal však približnú predstavu, že z Prahy Zličína do Malagy je to 2 500 km. To nie je úplne málo. A plánoval som od začiatku, že to celé prejdem pešo. Vravím si: "dám 50 km za deň, no problema..=)". Pri 5 km za hodinu je to 10 hodín chodenia. Týmto tempom prvú fázu trasy 1 100 km do Francúzska spravím za 22 dní. Toť ambícia, toť teória =) A potom druhá fáza cesty 1 400 km do Malagy.
Keďže som mal v pláne ísť pešo, napísal som si podrobne aké dediny a mestá musím minúť, čísla ciest po ktorých ísť a svetové strany na ktoré smerovať. Až na výnimky sa trasa výhybala veľkým mestám. Plánoval som, že budem spať vonku v stane, v okolitých lesoch. A keby ma chodenie prestalo baviť, tak začnem stopovať. Prípadne vziať bus alebo vlak.
Bola to cesta plánovaná s cielom, ale ciel nebol až tak dôležitý, lebo kam vlastne môžeme v živote dojsť? A čo potom keď tam dojdeme? Budeme hľadať další ciel? A potom další? Až si raz uvedomíme, že nám ušla samotná cesta?
Takže šlo o to - očistiť sa, prejsť si niečím, pohĺbiť sa dovnútra a nechať sa riadiť srdcom. No a uvidí sa ako to pôjde. Ak to budem zvládať, tak po Malage zamierim do blízkeho Gibraltaru, nájdem kapitána s yachtou, ktorý hľladá posádku a preplavím sa do karibiku. A odtiaľ do Amazónie. Môj dávny sen. Alebo sa otočím a vrátim sa späť. Alebo sa stane niečo nečakané. Čo tak nechať sa viac unášať vetrom ako hlavou?
- Kúpiť veci. Stan, spacák do -25 stupňov, dobré zimné topánky, kompas a poriadny nôž. Stan som si kúpil jednoduchý, s dvoma nosnými tyčami za 1 100 kč. Spacák a topánky som našiel tiež asi v podobnej cenovej relácii, a to v intersporte. Kompas ma stál 150 kč a nôž som si kúpil outdoorový od španielskej firmy za 1 300 kč. Už dávno som chcel mať poriadny nôž. Tak som si to konečne splnil =)
- Zarobiť ešte najaké peniaze na náklady. Prácu som už asi mesiac nemal, po tom ako som odišiel z Ilikeebike, kde som robil turistického sprievodcu na elektrických bicykloch. Takže som si dohodol 5 nočných brigád cez agentúru Credit Czech. Nočné doplňovanie tovaru. To je platené trošku lepšie ako denné. V rozmedzí od 80 do 100 kč na hodinu, doba práce od 8 do 11 hodín. Nebolo to jednoduché, ale mal som obrovskú motiváciu. A bola tam tá flexibilita plánovania dní, ktorú som potreboval.
Posledný deň, keď som o piatej ráno odchádzal unavený z Alberta po 9 hodinovej nočnej šichte som vzíval bohov =) Hurá je koniec! Ešte som hodil posledný pohľad na personálny vchod do Alberta na Strži.
Čo sa týka peňazí mal som 50 euro a 30 dolárov. Počítal som, že po vrátení kaucie z prenájmu, budem mať dalších 220 euro. Nejaké eurá som ešte minul na stan a spacák, takže to vychádzalo, že pôjdem tak s 200 eurami. Počítal som, že jedlo mám na 2-3 mesiace (pri dlávení chia a cereálnych tyčiniek) a keby mi došlo, tak budem žiť tempom 1 euro na deň (rohlíky atď.). Čím by som mohol žiť dalších 200 dní. Transport a spánok mal byť tiež zdarma - spacák, nohy a stop. Tak som to teoreticky vnímal =)
Ale inak sa nedá, nedá sa pripraviť na všetky eventuality, inak sa budeme pripravovať celý život. Spraviť čo sa dá, za čas, ktorý máme a potom jednoducho do toho streliť!
Rodičia mi tiež prispeli finančnou podporou, za čo som velmi vďačný. Beriem to tak, že keď sa človek fakt rozhodne pre niečo, tak mu nielen blízki ľudia ale jednoducho celý svet prichádza na pomoc.
- Uzatvoriť administratívne veci a záväzky v Prahe. To mi pripadalo ako jedna z najťažích vecí. A to nielen časovo, ale aj psychicky. Čím som vlastne spečatil svoje rozhodnutie. A teda: pozastavil som živnosť a vypísal formulár v podobnom duchu pre finančák. Odhlásil sa zo zdravotnej a sociálnej poisťovne. Odmietol som prácu pomocného kuchára vo vegánskej reštaurácii, kde som mal nastúpiť. Možno, keby sa moja nástupná doba nenaťahovala, tak by som na cestu ani neodišiel =) Hra osudu.
Takisto som sa predchádzajúce týždne snažil nájsť nový prenájom - bohužial neúspešne. Evidentne mi niečo hovorilo, že prišiel môj čas - odísť. Ako kedysi chodili ľudia - "na skusy" =) Zrušil som tiež paušál a internet. A medzi časom som ešte dostal telefonát s pozvánkou na pohovor do jednej cukrárne. Bohužial, musel som tiež odmietnuť. Ďalej pripraviť si podklady pre elektronické podanie daňového priznania, keď budem niekde v zahraničí. A nakoniec, ukončiť nájomnú zmluvu a predať byt.
--
Vecí to bolo dosť, posledný týždeň som sa nezastavil. Mimochodom dosť som riešil to, ako zvládnem zimu. Už nejaký čas predtým som sa otužoval. A tiež som sledoval počasie a zrážky v mestách a dedinách, cez ktoré som mal prechádzať. Na to používam vcelku spoľahlivú stránku s predpoveďou počasia > http://www.yr.no/
2 dní pred cestou som sa ešte stretol s kamarátom Mišom, ktorý mi dodal odvahu a energiu. Popili sme trošku vína v pizzerii a vzhľadom na to, že som nepil alkohol už niekoľko mesiacov, tak za chviľku som bol "na káry" =) Bolo to posledné užitie si mestského pražského ruchu v tejto fáze môjho života.
Tým boli prípravy u konca a blížil sa deň, z ktorého som mal velmi zmiešané pocity. Vzrušenie, strach, očakávanie, skok do neznáma a dobrodružstvo. Po všetkých nervoch, prípravach a váhaní mal deň rozstrelenia prísť...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára