Ceremónia s Ayahuascou a tabakom Mapacho

Moje životné hladanie ma priviedlo za Ayahuascou. O liáne menom Ayahuasca som počul 2 roky dozadu z úst jednej českej šamanky. Bolo mi povedané, že je to „liána smrti“ a tento mystický názov vo mne razom niečo prebudil. Niečo so mnou zarezonovalo na najhlbšej úrovni a v momente som vedel, že to chcem... 

Možno to bolo to horúčkovité hľadanie, ktoré sa stupňovalo do vyšších a vyšších obrátok, možno výzva, či niečo také dokážem zniesť.. Možno kus arogancie, že sa dokážem postaviť akejkoľvek sile a určite kus úprimnej túžby po objatí niečoho väčšie a hlbšieho ako svet a pravdy, ktoré som vo „svete ľudí“ poznal.

To, že by som ju niekedy skutočne skúsil bolo viac menej zbožné prianie. Čítal som o šamanoch v južnej amerike. Súhrou okolností sa myšlienky kryštalizovali a ja som na ňu začal myslieť skoro každý deň. A jeden deň som si uvedomil, že si skutočne chcem splniť toto prianie. Nevedel som o nikom, kto by so mnou šiel, ani o nikom, kto to robí. V tejto fázi života som však začal byť pripravený ísť sám na koniec sveta za tým, čo chcem. 

Na Štefana 2013 sme sa stretli s bývalým spolužiakom v reštaurácii v Liptovskom Mikuláši. Len tak sme kecali a slovo dalo slovo a spomenul som, že chcem ísť na Ayahuascu a že je mi jedno, som pripravený ísť na vlastnú pesť do Amazónie a nájsť šamana. Hovorí mi, že má jednu známu – Katku, ktorá chodí s partou jogínov na rôzne šamanské ceremónie. Začal som sa zaujímať a vzal si kontakt. Hneď na to som je písal, či nepozná niekoho, kto poriada výpravy, alebo má nejaké informácie.

Dostal som kontakt na jedného šamana, ale prvý termín mi nevyhovoval a daľší mal byť až na konci roka. Bol to rok zeleného koňa (podľa čínskej kalendára) - rok akcie a veci sa diali v mojom živote. V tom období som skončil v kancelárskej práci, po 3 a pol rokoch, ukázal som „stredný prst“ celému modernému snu o korporátnej kariére a zažil turbuletné, ale potrebné chvíle precitnutia. Ukázalo sa, že Katka vie o daľších ľudoch – o ekvádorskom šamanovi, ktorý ma českú manželku a robí ceremónie. A že je to celé finančne aj logisticky veľmi dostupné (jedna ceremónia 1900 Kč). Tak poďme do toho – objednal som si 2 ceremónie s Ayahuascou a ešte nejaký tabak - prečo nie. 

Šamani hovoria Ayahuasce „medicína“. Medicína, ktorá nás čistí od všetkého, čo nefunguje, na fyzickej i energetickej úrovni. Katka vraví, že je to bytosť, ktorá si nás volá v pravú chvíľu a jej spojenie pociťujeme v myšlienkach.

PRVÝ DEŇ CEREMÓNIE

Prišiel deň D, 15.8.2014, už posledný mesiac sa teším ako malý. Pocit ako, že idem sa stretnutie s niečím, alebo niekým, s kým som sa mal stretnúť už dávno. Sú ľudia, ktorý sa boja, ktorý veci kategorizujú ako drogy. Každá vec tohoto sveta je taká, aká je a ide o to ako k nej pristupujeme, či je to s rešpektom, alebo či ju zneužívame. V druhom prípade nesieme deštruktívne následky. A strach, áno, krok do neznáma je super, pripomína nám, o čom je život, o tom, že nevieme čo sa stane a žijeme moment. 

Predchádzala tomu 5 denná dieta, žiadne mäso, alkohol či sex a žiadne tažké jedlá. Čo najviac čerstvého ovocia, zeleniny a obilovín. Posledný deň som nejedol vôbec a de fakto celý víkend som jedol minimum a za 3 dni naspal tak 3 hodiny. Ale tak sa mi to páčilo, prežiť každú chviľku so silami tohoto sveta.

Na miesto som prišiel autom s dvoma známymi od Katky, prišli sme prvý a tak som si prehliadol celú záhradu. Bolo na nej niečo veľmi prirodzené, niečo známe. A poznal som potom dôverne každý strom, pri grcaní celý víkend.

Šamanova žena nás poprosila o pomoc, medzi iným, doniesť drevo na oheň. Toho som sa ujal a tiež aktívne spravil malú kostru v tvare pyramídy na oheň. Evidentne si šaman bol vedomý všetkého a od druhého dňa ma začal volať „chico del fuego“ – ohnivý chlapec.

Asi o 20:00 prišla väčšina ľudí – parta asi 15 ľudí z Bratislavy, ktorú zorganizovala Katka – moja nová kamarátka. Bola to super parta, z ktorou som sa spoznal počas víkendu. Chodia spolu na jógu a rôzne myseľ otvárajúce výlety. Takže naša výprava autom, táto parta z Bratislavy plus Češi – bolo nás tam asi 25 ľudí. Posadili sme sa do kruhu v altánku na záhrade okolo namalovaného šamanského kruhu znázorňujúceho elementy. Šaman vravel, že nie je vôbec náhoda, kde si kto sadne. V momente začalo pršať a rozpráva ďalej, že elementom tohoto víkendu - zdá sa - bude voda. Voda je tiež voľný priebeh emócii. V kruhu sme sa všetci krátko predstavili. Šaman je evidentne veľmi citlivý na energie ľudí a následné dni sme často zdielali zážitky v kruhu. 

Spravili sme si prípravy na spanie. Boli dve miestnosti. Vo väčšej, kde sa podávala Ayahuasca spalo asi 18 ľudí a v druhej (kuchyni) spal zvyšok. Ja som si spravil spanie vo väčšej, ale od prvého momentu to bolo na mňa moc natesno, ako budeme spať. Mať ľudí 15 cm od tela na každej strane, ja sa v tom necítim príjemne. To nie je nič osobné, proste mám väčší osobný priestor.

CEREMÓNIA ZAČÍNA

Ceremónia mala začať. Na ukľudnenie mysle sme mali možnosť nechať si nakvapkať tabak do očí. Ak sme ho chceli, mali sme si ľahnúť hlavou smerom do stredu miestnosti. Prečo nie. Keď som dostal tekutý tabak do očí, rekcia mi zavrela oči, a  čím viac som bol stuhnutý, tým viac to štípalo, jediná cesta bola dýchať a uvolniť sa. A efekt to malo, moje myšlienky sa upokojili a dostal som sa viac do pocitov svojho tela. Povedal som si, že už viac nebudem rozprávať, ani nič riešiť, ale budem viac so sebou vo svojom tele. 

Zhasli sa svetlá a ceremónia sa začala. Šaman vo svojom kúte, nápoj s Ayahuascou pripravený, pomočníčka sedí po jeho boku - mala sa o nás starať počas celej ceremónie. Všetci účastníci ceremónie sedia opretí o stenu po obvode celej miestnosti. Šaman vraví: „Teraz prišiel čas. Dajte na svoj vnútorný pocit, ak cítite, že to nie je pre vás, tak to nerobte. Až budete mať pocit, že je váš čas, tak vstaňte a prídte sa napiť.“ To s akou úctou a vážnosťou bral celý ceremoniál ma prekvapilo a potešilo zároveň. A začal som mať pocit istej prezencie, istej váhy tej situácie. „Ale pre mňa už nie je cesta späť.“ – vedel som v momente. Rozbúchalo sa mi srdce ako bubon a vedel som, že idem prvý. 

Vstal som a prišiel k šamanovi, kľakol si na vankúš a čakal. Šaman ma pozdravil v nejakom zvláštnom jazyku, šepkal nejaké slová, slová smerom k nápoju z Ayahuascy. Celý som sa triasol. Ako že fakt, je to tu, je to tu po všetkej tej dobe, po celej tej dobe, čo som na ňu myslel! Šaman mi podal kalíšok, mali sme piť len toľko, koľko cítime. Do dna! - v mojom prípade. Ayahuasca, prišiel čas, aby sme sa konečne stretli! Chytil som do ruky kalíšok. Bola to tmavá nepriezračná tekutina. Ochutnal som, bola horká, sladká a ťažká. Chuť, akú som ešte nikdy v živote neokúsil. Vypil som celý kalíšok. A išiel si sadnúť.

Treba podotknúť, že každý zažije to, na čo je pripravený a zážitok je pre každého iný a osobný.

Potom začali chodiť ostatní, po jednom, väčšina vypila celý kalíšok. Ja som si dal na oči šatku, aby som nič nevidel, oprel sa o stenu a vravím si, idem sa pohĺbiť do seba. Po chvíli som si uvedomil, že sa snažím cítiť, že sa moc snažím. Už sa mi to stalo x-krát predtým, že som na niečo moc tlačil, ale takto tieto veci nefungujú. Uvedomil som si, že nemôžem čakať, že niečo bude. Dobré bolo, že som tiež extrémne nečítal o zážitkoch druhých ľudí a nebudoval si tak zbytočné okruhy, obrazy a očakávania v hlave, ktoré by mi blokovali môj zážitok. 

Uvedomil som si teda, čo robím a zložil šatku a spýtal sa sám seba: „Dokážeš akceptovať to, že sa nič nestane? Dokážeš akceptovať to, že nevieš čo bude? Že možno niečo bude, a možno nič?“. To ma usadilo. A vravím si: „ ...budem len tak sedieť, oddychovať a kukať, čo sa deje okolo a ak by nič, tak sa pôjdem napiť znova a ak by aj tak nič – tak som aspoň prežil super víkend v prírode.“ Ten stav je najlepší – všetci ho poznáme, len si ho neuvedomujeme, je to vždy keď sa prebudíme. Je to ten stav, keď „nič neviem“, keď len som, taká čistota a jasnosť, keď je všetko možné.

AYAHUASCA VCHÁDZA

Tak sedím, kukám, nič sa nedeje, ľudia sa chodia napiť a zrazu nejaký zvuk zľava. Pozriem na chlapa, ten sa len nakláňa – vravím si, bol to on, ale zdalo sa, že nie, že jediný, ktorý si to všimol, som bol ja. A potom zprava další zvuk, pozriem zase na chlapa a ten nič, vravím si, veď to museli počuť všetci, nikto sa ale netvári tak, že by to počul. Vtedy som vedel, že moje vnímanie sa mení a že Ayahuasca do mňa vstupuje. V duchu som jej povedal, že jej otváram moje srdce a môže vojsť, že som na ňu myslel tak dlho. Ale to ona vie. Na a potom začali rôzne veci. Postupne sa zhasli všetky sviečky a šaman začal hrať a spievať „Ikaros“ – šamanské pesničky, ktoré sme mali nasledovať, ktoré nás mali viesť svetom energií a otvárať nám mysel.  

Zrazu tam další spoluúčastníci ceremónie začali napravovať nejakú deku, ktorá spadla a nejaké svetlo sa tam zasvietilo a ja som tam videl nejakú pekelnú bytosť, ako by to všetko súviselo. To spadnutie, to ich vstanie, za tou udalosťou bolo niečo dalšie. Cítil som, že nádych druhého človeka nie je izolovaná vec, že je prepojený s mojim nádychom, a keď som sa hlasno nadýchol ja, tak som cítil ako ľudia vydychujú. Dalšia vec je, že sa z Ayahuasci chce vracať, keď človek nedýcha správne. Vracanie prečisťuje organizmus a všetkým začalo byť totálne zle.

SVET SA OTVÁRA

A videl som, aký je svet - väčší, za mojou myšlienkou je proces. Moja myšlienka je súčasť väčšieho procesu a ten proces spustí u niekoho iného tiež nejakú myšlienku. Videl som bytosti, počul ich, videl, aké je všetko väčšie a hlbšie, ako je tu za vecami a udalosťami toľko bytostí, ktoré ich spôsobujú a účastnia sa toho. A my si naivne myslíme, že myšlienky a popudy a materiálne udalosti tohoto sveta sú len naše, a že veci sú len náhodné. V tej miestnoti bola dalšia miestnosť, ktorú my nevidíme. Naraz tam existujú dalšie svety, a my ich normálne nevidíme. Každý závan, myšlienka, husia koža, pocit, popud, akcia a udalosť je súčasťou obrovského sveta. Ľudia začali húfne zvracať do pripravených vedierok. 

A napadlo mi: na čo sa mi tu malé plazy hráme, vraciame tu ako malé, naivné, nevidomé tvory a hráme sa tu na kariéry, problémy... Riešime naše malé problémy a drámy a pritom tu prebieha tak obrovský svet, taká obrovská realita a kolotoč, že si to ani nevieme predstaviť. A všetky naše pozemské, egoistické túžby sú absolútne nevýznamné v porovnaní s veľkosťou sveta. Úplne iné veci sú podstané. Naša mysel a celé analyzovanie vecí, názory, náboženstvá, vedy a celá evolúcia sú tak mimo. Je vtipné ako sa cítia tak dôležité a oprávnené, a pritom sú tak vedľa v porovnaní s veľkosťou sveta a tým ako funguje. A hlavne dôvodu, prečo tu vlastne sme.

A videl som všetky tie myšlienky ako zuby, ako dráty s okami v mojej hlave, ako také rôzne tvrdé a kostrbaté útvary, ktoré ma zväzujú. Dostávajú do hlavy, spútajú a odnášajú od prítomného momentu. A niekde uprostred, bolo „teraz“, bolo dýchani a moje srdce.

Videl som ako tie bytosti z iných svetov nám všetky držia palce, ako sa budeme rozhodovať, ako budeme žiť. Je tu obrovské predstavenie na zemi - naše myšlienky a činy utvárajú túto realitu a môžeme sa rozhodnúť ako chceme. Môžeme si vyberať myšlienky. A to že nám myšlienka napadne ešte neznamená, že sa pre ňu rozhodneme a dáme jej emocionálnu silu a utvoríme ju. My sme tu na prvej línii tohoto krásneho sveta a poďme si to užiť, poďme si to uchovať a poďme uzdraviť zem. Poďme vytvoriť nebo na zemi! 

Kontemploval som mysel a názory, ľudí. Ako si vytvárame názory, názory o názoroch, a keď nejaký názor nechceme, tak si vytvoríme protinázor a bojujeme vo vnútri svojej hlavy, ako keby v nás žili rôzne osobnosti, ktoré neustále od rána bojujú a hádajú sa. Ale nie, názory nám len dávajú pocity, to je jediný dôvod, prečo si ich robíme a pritom nevieme nič.

Čím viac som sám myslel, tým viac sa mi chcelo vracať. To bola hlavná lekcia Ayahuascy – „TERAZ“ -  moment – toľko rôznych názorov a uniká nám tá najpodstatnejšia vec a to je to prečo sme sem prišli. Prečo sme si sem vybrali prísť teraz, v tomto tele, do týchto životných okolností. Pretože sme si to prišli skúsiť na túto zem, aké to bude, aké je to ŽIŤ. ŽIŤ od slova ŽIVOT. Aké je to dýchať a skúšať a zažívať a nie byť zadebnený v názoroch a súdoch o svete, o sebe a o ľuďoch. Žiť. Presne preto. Vieme, že je to pravda. Skúsiť aké je to byť to a ono, aké je to surfovať, aké je to milovať, aké je to plakať, aké je to snažiť sa, aké je to, keď to nejde, aké je to zistiť, že to nemusí ísť ťažko. Aké je to postaviť niečo, vytvoriť niečo, pomôcť niekomu, môžeme byť čím chceme, možeme robiť čo chceme.

IKAROS

Mal som videnie – akokeby som videl skrz svet. V momente, keď začal šaman hrať pesničky Ikaros, tak som vedel, že tam nie je sám. Mal som pocit prítomnosti minimálne troch dalších bytostí, počul som ako si tam šepkajú, ako sa tam rozprávajú navzájom. Ako hrajú spolu, boli to zvuky napol desivé a napol niečo iné. V miestnosti zrazu začalo byť ešte viac bytostí a lietali tam, robili zvuky a moja predstava o tom, čomu som veril o svete bola definitívne zborená. Vo vzduchu lietala takáto bytosť.

Pesničky Ikaros nás mali poviesť spirituálnym svetom. Bolo nám povedané, že čím viac sa do nich započúvame, tým ďalej nás budú niesť. A môže sa stať, že po chvíli si uvedomíme, že tá melódia je iná. A že vo vnútri je ďalšia melódia a potom ďalšia a ďalšia... To teda znamená, že sme na dobrej stope a putujeme. Tak som počúval šamana spievať a mal som pocit, že skutočne v melódii je ďalšia a ďalšia, a že počujem ženské hlasy. Napadlo mi, že je to tak aj zo strachom. Za ním je niečo úplne iné, keď ilúzia negatívnej emócie padne, skrýva sa za tým úplne iný svet, ktorý sme dovtedy nevideli. 

Spomenul som si, ako som čítal prednedávnom, že brána medzi svetmi je ako tá pesnička - ako ventilátor, ktorý sa točí veľkou rýchlosťou (písal o tom jeden fyzik). A keď sa točí, tak vytvára ilúziu kruhu. Keď však prenikneme do tejto ilúzie, tak zistíme, že ventilátor ma 2 krídla, ktoré sa točia. A zistíme, že za obrazom ktorý sme vnímali je úplne niečo iné - za strachom je krásny svet - a jediný spôsob ako prejsť ďalej je absolútne ho akceptovať - neutekať od emócii a nemyslieť nad vecami konceptuálne. Mal som pocit, že tá pesnička ma vedia za ventilátor do daľšieho sveta a potom zas naspäť. A zase za ventilátor a dokola, ako keby som ešte nebol úple vyrovnaný, aby som tam mohol ostať natrvalo.

ŠAMAN V TME

Extrémne zaujímavé bolo ako šaman reagoval na nás. Šaman v tme vidí a vidí, aj to, ako duch Ayahuasci vstupuje do tiel ľudí, musel to vidieť, pretože reagoval na to, čo sa dialo v miestnosti, kde bola absolútna tma. Reagoval na to, čo mi prebiehalo hlavou a čo som cítil. Keď som sa začal báť, tak prišiel a začal ma strašiť s nejakými vejármi a vydávať strašidelné zvuky. Čím viac som sa bál, čo sa deje, tým viac to robil. Až ked som si spomenul na jeho slová a na všetky moje životné skúsenosti zo strachom - že strach sa javí, že je velký, ale je iba ilúziou v našej hlave, len vtedy prestal. Akoby videl, keď si to uvedomím, a prestal, a keď som sa zasa začal báť, tak to robil viac a viac. 

Mal som pocit, že mu rozumiem bez slov, mal som často pocit, že sa spolu rozprávame bez slov - ten víkend - a to nielen s ním. Akokeby ma učil zvládať strach. A z tej noci si pamätám jednu vec, ktorú stále robil, a to je, že fúkol do strachu. Fúkol vzduch, ako keby bol strach pred našimi očami - čierny, chladný, vytváral obrazy, a keď doňho fúkneme, tak zmizne, začne oslabovať a odfúkneme ho preč. To si pamätám doteraz a niekedy to robím, keď príde strach.

Keď som sa ja prestal báť po jeho výstupoch, tak som videl, že to robí na ostatných a videl som, že čím viac sa boja, tým viac v tom bude pokračovať.

Potom som to už dnu nemohol vydržať – stále tam niekto vracal a keď som cítil ten závan, to teplo a počul tie zvuky ľudí všade okolo, proste som musel ísť von.

Keď som vychádzal, tak som videl ako sa celý dom zmenil, bol obrovský, steny boli minimálne tri krát vyššie. Dom bol súčasťou niečoho väčšieho. Vošiel som do chodby, kde boli tri stoličky, náhrdelníky, čo predávajú a rôzne dalšie predmety. Mal som silný pocit, že tam v tých veciach sú nejaké bytosti, ako keby tam na stoličkách sedeli nejakí šamani a starešinovia, nejaké múdre bytosti. Mal som veľký pocit rešpektu a prítomnosti viacerých bytostí. V tom dome som sa ten víkend mnohokrát stratil, pretože sa zmenil, bol iný, boli tam dalšie miestnosti a miesta, ktoré som predtým nevidel.

ŽABY, HADY A DOLNÉ SVETY POD NAŠÍM SVETOM

Potom som dlhší čas strávil von, kde som hodne vracal, nemal som moc motoriku, ale nejak som vedel chodiť. A keď som najviac vracal, mal som pocit, že som v nejakom svete hadích démonov, žiab a zelených monštier. Vždy keď som vracal, tak som tam bol, v jeden moment som videl vracajúce mesto zelených hadích hláv, ktoré sú v nejakom kanáli a všetky tam vracajú zelené zvratky. Ako taký koniec sveta a vždy keď som potreboval niečo dostať zo seba von, tak som si na to spomenul. 

Mal som pocit, že žijem v tom svete démonických bytostí, vo svete zlých emócií, utrpenia a neustálého pocitu naliehania, bol to zvláštny druh pekla. 

Napadlo mi, aké by to bolo byť zvieraťom alebo mravcom, možno je pravda, že som sa pozeral na svety ktoré sú pod naším. A bol som mravcom, ktorého ženie len inštinkt a naliehanie, kde je všetko také husté, hutné a ťažké. Kde býva milión bytostí v mravenisku a vy ste hnaný inštinktom a teplom, vrie to vo vás a nejde sa zastaviť a beháte po tých tuneloch v zemi a stále sa musíte hýbať, lebo vás niečo stále zožiera a driape zvnútra. V tú chvíľu som bol vďačný za to, že nie som mravcom. Bol som vďačný, že som človekom a že nie som žiadnym zvieraťom, ktoré je poháňané takou silou. Pamätám si, ako som niekedy chcel byť tygrom alebo mačkovitou šelmou. Tak som už nechcel - mať ten nevedomý pohľad, len inštinkt, zahmlený pohľad a žiadnu moc či slobodu. Len reagovať a byť poháňaný takou zvláštnou silou, kde vôbec nejde ani na chvíľu zastať.

Počas všetkého vracania mi nejak začalo dochádzať, že čím viac myslím, čím viac kultivujem a vytváram neužitočné myšlienkové formy, tým viac musím vracať, ako keby som sa blokoval tým, že myslím a analyzujem. Akokeby som stále utekal od toho čo sa práve deje. A túto lekciu mi dávala Ayahuasca veľmi, veľmi dlho. 

STROMY

                

Mimochodom vonku bolo všetko iné - stromy ožili, a rozprávali sa medzi sebou. V tme som videl bytosti, medzi stromami, ako keby na mňa volal nejaký malý škriatok spomedzi stromov. A ja som sa vydesil. Všetko bolo iné, vo vzduchu som videl odrazy niečoho, také zahmlené - ako keby nejaké kusy skla lietaly, ako keby sa vzduch odrážal. A tiež som videl vo vzduchu lietať priezračné gule, a videl som ich pár krát, už aj keď som zažil spánkovú paralýzu pred zobudením. Som si istý že sú tu a lietajú a že je tu svet, ktorý bežným okom nevidíme.

MENTÁLNE SPOJENIE

S tou myšlienkovou komunikáciou som to nechápal, kedykoľvek som si na niečo spomenul tak sa to stalo. Sedel som von a napadlo mi, že by som chcel ďalšiu dávku Ayahuasci a v momente prišla pomocníčka a vraví, že budú dávať ďalšiu dávku, ale že musím chvíľu počkať. Tak som si ľahol do hojdacej siete, chvíľu som tam ležal a napadlo mi, že už by to mohlo byť. A asi za pár sekúnd prišiel chalan, čo tam pomáhal a povedal, že druhá dávka je pripravená. Alebo som neskôr ležal dnu v kúpeľni a potreboval som vreckovku, tak za pár sekúnd tam bol niekto, či niečo nepotrebujem. 

Takto to znie banálne, ale vtedy, keď mi niečo napadlo, tak sa to stalo. Ako keby sme boli všetci spojení a sme telepatickí aj normálne, len to nevnímame v tej spleti impulzov. Ako keby bolo všetko väčší proces a mi sme časťou neho. A keď sme veľmi pozorný, tak skutočne vidíme a vieme, čo sa deje a tie myšlienky, čo nás napadajú, nie sú úplne z našej hlavy. Je to nejaký myšlienkový svet, ktorý má svoje pravidlá a má schopnosť tvoriť realitu na energetickej úrovni predým, než sa prejaví na fyzickej. Ako slabosť, ktorá začína nahlodávať našu mysel dávno predtým, než sa objaví skutočná choroba na tele. 

V čase keď som bol v opojení Ayahuascy, sedela pri mne nejaký čas šamanova žena. Ja som sa s ňou začal rozprávať a povedala mi, že nie je úplne ideálne rozprávať. Pretože komunikácia v slovách, ktoré sú de facto myšlienkové kategórie nás vrhá do vonkajšieho sveta, do analytického sveta a že sa mám skôr zamerať dovnútra a stíšiť sa.

-

Potom vonku v altánku som mal nutkanie byť hore a tak som sa vyšplhal na vnútornú štruktúru altánku. Mal som potrebu byť hore ako divé zviera. Celú noc som skoro vôbec nespal, ale bol som s Ayahuascou. A tak som to chcel, vychutnať si každý moment v objatí prezencie skutočného sveta a bytosti, ktorá mi ho ukazovala.

DRUHÝ DEŇ CEREMÓNIE - DIAGNOSTIKA

Ráno sme mali zdieľanie v kruhu, povedali sme si naše dojmy. Potom som si rýchlo spravil ovsené vločky a vedel som, že chcem spraviť jednu vec a to, ísť si zahrať na mojom novom bubne, veľmi som sa na to tešil. Tak som vyrazil – príroda tam bola skutočne krásna, sú tam hory. Zobral som jednu cestu smerom k balom sena. Poďalej bolo stádo kráv za ohradou, ktorých som sa na začiatku trošku zľakol. Ono sú to dosť veľké zvieratá. A tak kúsok od nich som sa zložil a hral som na bubon, tak ako mi to v tú chvíľu prišlo. Keď som sa vrátil, tak už šaman dával diagnostiku ľudom v kruhu.

Pri diagnostike, mi šaman povedal niekoľko vecí, nad ktorými som dlho premýšlal. Musím uznať, že niečo som už tušil sám, ale tak k jadru nešiel ešte nikto ako on. Už som stretol viacero ľudí, ktorí sa mi snažili rozprávať do duše, ale vždy tam bola časť hádania, časť povrchnosti. Ľudia často súdia na prvý pohľad, čo sa mi nikdy nepáčilo.

Výklad naväzoval na diagnostiku, ktorú mi robil šaman počas ceremónie noc predtým. A tak mi hovorí, že mám veľmi otvorené energie, čo môže byť dar alebo kliatba. Toto som tušil už dávnejšie - že sa dokážem silno naladiť na iného človeka, až prejať jeho emóciu, jeho strach, hnev alebo radosť. Stáva sa mi, že niekedy neviem, čo som ja, čo je ten druhý a kde sú hranice. A toto sa zosilnilo ešte viac tým, ako zjemňujem svoju pozornosť a energie čistejším jedlom, viac chodím do prírody a venujem sa rôznym energetickým cvičeniam. 

Občas som tiež mal pocit, že som apriori priateľský a otvorený k ľudom a sú ľudia, ktorí to zneužívajú, snažia sa ma využívať a kontrolovať. Povedal, že si mám dávať pozor a že je dôležité, aby som sa naučil nejaké obranné techniky. To neviem ako sa robí, ale začal som praktizovať jednu vec – a to je viac vnímať môj dych, moju náladu a moje telo, vtedy keď som medzi ľudmi.

Povedal mi niekoľko krát, až mi to prízvukoval, že je pre mňa extrémne dôležité aby som robil to, čo cítim, nech je to čokoľvek a je jedno, čo si kto myslí. Je pravda, že často niečo cítim a poslednou dobou už aj dosť často na to konám. Viem však, že keď som bol mladší, tak som to nerobil a potom to narobilo neskutočnú škodu v mojom vnútri - strach, hnev sa vo mne kumulovali, bloky sa vytvárali. Často som robil to, čo chcú ostatní, žil tak ako žijú ostatní, ako väčšina. Snažil som sa vopchať do očakávaní, nehovoril som vždy moju pravdu a nerobil som to, čo som chcel. A táto cesta vedie do neskutočného utrpenia. Povedal, že si nemám nechať od nikoho kecať do života. Nejde o to, či mi to povedal on, alebo som na to prišiel sám, ide o to, že to so mnou zarezonovalo niekde hlboko.

Povedal mi tiež, že sa nemám hanbiť za moju ohnivú energiu a agresivitu.

Povedal mi tiež, že mám veľkú silu, silu ako energiu, že dokážem meniť veci, dokážem si ich pritiahnuť. Povedal mi, že dokážem otvoriť dosť veľa dverí sám. Ďalej hovorí, že keď spojím hlavu so srdcom, tak budem veľmi silný. Vraví, že vidí vo mne veľkú časť vôle a veľkú časť srdca. 

A vraj, keď sa budem pozerať do srdca, tak tam nájdem svoj chrám. Ďalej, že vidí hviezdičky, že sa asi niečo narodí, ako dieťa a že sa asi rozídem s tou ženou, ale že to nebude tak skoro. A tiež, že budúcnosť nie je fixná, budúcnosť meníme. Chápem to tak, že on sa je schopný pozrieť na moje energetické telo a vidieť to tam, ale svoju budúcnosť meníme myšlienkami.

Prízvukoval mi: „pozor na čo myslíš – tvoríš to, a keď máš negatívnu myšlienku tak ju pretvor, pretože negativitu tvoríš s dva-krát takou veľkou silou ako pozitivitu.“ Vravel, že strach je len ilúzia a nemusím sa báť.

Vraj je veľa ciest, ktorými môžem ísť. Nemám chodiť inštinktívne za každou vecou, ale nacítiť to, čo je pre mňa – spojiť sa s tým vo vnútri a potom ísť naplno.

Nakoniec diagnostiky začal popisovať moje fyzické telo. V krvi mám ťažké kovy, ktoré je potreba prečistiť. Po ďalšom štúdiu som dospel, že je to hlavne z výfukových plynov aút. Mám tiež trošku slabšie obličky a slabšie črevá. Ďalší deň som sa opýtal na bylinky, ktoré mi pomôžu uzdraviť sa.

DRUHÝ DEŇ - DRUHÁ CEREMÓNIA S AYAHUASCOU

Večer bola druhá ceremónia, tentokrát som už vedel, že nemôžem spať dnu. Tak som si pripravil hojdaciu sieť von a dnu len vankúš na také improvizované spanie, keby som sa náhodou rozhodol inak. Ale ono je to tak vždy. Normálne mi veľa ľudí na jednom mieste až tak nevadí, ale keď sa mi otvorí vnímanie a začnem vidieť veci, tak to nezvládam. Počujem každý šuchot, každý výdych. Cítim iných ľudí, teplo, dusno, neznesitelnosť a proste musím odísť na vzduch. Niekde, kde mám viac priestoru a nie je také napätie.

Tentokrát som schválne počkal a pil Ayahuascu ako posledný. Chcel som vidieť ako to vyzerá z druhej strany. Ako sa ľudia pomaly menia, ako do nich vniká Ayahuasca. A tiež mať ten vnútorný kľud, že sa nie je kam ponáhľať, netreba nič siliť.

Z tejto noci si všetko podrobne nepamätám, a tiež žalúdok som mal po prvej noci úplne na vode.

BYTOSTI

A tak len sedím opretý o stenu pri dverách a čakám, čo sa bude diať. Pozerám na ostatných, ako pomaly začínajú zvracať – ten očistný proces prebiehal stále. Mne sa tiež občas chcelo, a tak som dýchal tak, ako sme dostali inštrukcie. Dýchať zdola z brucha do hlavy a výdych z hlavy do brucha a bude nám ok. A Ayahuasca nám stúpne a bude nás viesť. Povedal som si, že tiež prestanem byť na seba prísny, aby som sa prestal snažiť zabrániť vracaniu. Je to očistný proces a na konci je obrovský pocit úľavy, tak načo sa mu brániť? Načo sa hanbiť za to, že to robím, je to víkend pre mňa a pre moju očistu.

Izba sa zase zväčšila a prehĺbila a začal som vidieť do viacerých svetov. Zrazu som dostal pocit, že tá izba je ako keby na nejakom nástupišti a bolo tam zase strašne vela bytostí, chodili a lietali vzduchom, pár ich prešlo cezo mňa. Videl som ich na vlastné oči a napadlo mi, že keď máme bežne zimomriavky, že je to práve preto, že cez nás chodia tieto bytosti. Keď som to na druhý deň povedal pri zdielaní v kruhu, tak sa mi ostatní smiali okrem šamana, ale ja viem, čo som videl, cítil a počul. Boli tam, a ja som ich videl. 

Pri šamanových Ikaros som sa dostával do rôznych stavov, v jeden moment som mal skutočne silnú obrazovú víziu. Často som si predstavoval v hlave, ako letím na drakovi. A teraz ma Ayahuasca začala niekam unášať. Bola to tak ostrá vízia, ostrejšia ako svet cez moje oči. Videl som zelenú lúku, trávnik ako letím nad ním na drakovi. Vnímal som, že ten drak je Ayahuasca a prelietame ponad bralo. Letíme cez krásnu krajinu, čistú, plnú života a možno sú tam nejaký ľudia. Kývajú nám a dole beží čierny panter – čierna mačkovitá šelma. 

Taká zvláštna vízia, možno niečo na čo som myslel už predtým, ale takto živo sa mi to nikdy nezjavilo. A v tom momente, keď ma ten drak začal unášať skutočne ďaleko, tak šaman vydal rázny zvuk a celé sa mi to zastavilo. Ako by to videl - musel to vidieť, že ma unáša preč, do nejakého fantazijného sveta. A ja som mal pocit, že mu zas rozumiem, že to spravil preto, aby ma neuniesla. Hovorí sa, že Ayahuasca je skutočne silná bytosť, a bez šamana sa môžeme ľahko stratiť v inom svete a už nikdy sa nevrátiť.

IZBA AKO KOLOTOČ A MOJA SILA

 

Tie vízie a bytosti boli silnejšie ako prvú noc. Keď človek vidí tak ďaleko, tak si možno ani nepamätá všetko, ani nerozumie tomu, čo vlastne vidí. Všetko je to tak intenzívne, tak nové a tak hlboké, že to až môže byť na neho moc. Bolo to väčšie a silnejšie ako ja. V jeden moment som chcel zabudnúť. Chcel som, aby to bol len sen a vrátiť sa k mojej starej identite zmietanej bežnými problémami. Ale niekde v kútiku duše som vedel, čo nastane. Je to jasné. Pre mňa už nie je cesty späť, chcem ju vidieť zas, chcem vidieť do tých svetov, chcem nájsť svoju skutočnú silu, chcem vidieť pravdu na vlastné oči.

V jeden moment som sedel oprený o stenu a v izbe sa objavila nejaká energetická štruktúra. A ja som zistil, že mysľou ňou môžem hýbať. V momente, keď som ňou začal hýbať a triasť, tak kopa ľudí začala vracať, ako keby som ten chaos spôsobil ja a pomohol mu. A ja som sa toho zľakol, zľakol som sa toho, čo všetko som videl, zľakol som sa toho, čo som dokázal a išiel som von na vzduch.

Doteraz nad tým rozmýšľam, čo sa stalo, ak som to skutočne spôsobil ja a dokážem meniť veci, tak som sa zľakol svojej sily. A niekedy nad tým premýšľam – že najväčším ľudským strachom nie je strach zo smrti, ale strach z vlastnej sily. Znie to strašne zvláštne, ale asi to tak bude.

Už dávnejšie som nad tým premýšľal, po pozretí filmu „Sphere“ (veľmi poučný film) – kde hlavní protagonisti nájdu na dne oceánu energetickú guľu, ktorej keď sa dotknú, tak začnú manifestovať svoje myšlienky. A hádajte čo manifestujú ako prvé – to čo má najrýchlejšiu energiu – a tým sú strachy. A tam mi to došlo, že v kútiku duše sa nebojíme toho, že sme bezmocní, ale že sme neskutočne mocné bytosti. Pretože, v momente, keď začneme manifestovať naše negativné emócie - seba-deštruktivitu, tak si môžeme skutočne ublížiť. A je to obrovská zodpovednosť, na ktorú nie sú všetci pripravení. Zodpovednosť - kultivovať a vyberať si myšlienky, rozvíjať to čo chceme, nenechať sa zviesť závislosťami, strachmi, hnevom, a tak ďalej. Nie každý by zvládol takú silu a zodpovednosť.

TRETÍ DEŇ - CEREMÓNIA S "DEDKOM TABAČIKOM"

Volajú ho „dedko tabačik“, vraj je jeden z tých jemných. Pre mňa, to bol skutočný zabijak J A teda, tretí deň ráno som vstal a mal obrovský hlad, moc som toho nejedol ani nenaspal za posledné 2 dni.  Cez deň dosť veľa ľudí odchádzalo a večer prišli nový na tabakovú ceremóniu. Bol som z toho dosť smutný, že sa to celé pomaly končí, že tí ľudia odchádzajú a že je pred nami už len posledná noc. 

Cítil som sa s nimi dobre a nechcel som, aby odišli. Nakoniec sme ešte vonku trošku posedeli na záhrade. Sedeli sme tam, kde dve noci predtým bola táto lúka skutočne magická, žila, svietila a bola iná ako teraz za denného svetla. A rozprávali sme sa o našich zážitkoch s Ayahuascou, o iných svetoch a o osobnom hľadaní. Zdielali sme pocity a myšlienky a mal som po dlhej dobe pocit, že sa rozprávam s ľudmi o veciach, tak ako ich cítim, tak ako ich vnímam a nemusím nič skrývať. A že tento svet a naša forma je jedna z mnoha, jedna z obrovského univerza a my sme tu súčasťou tejto doby, tejto veľkej premeny.

Prišiel večer a ceremónia s „pánom tabakom“. Môj žalúdok bol po diétach a 2 dennom vracaní podstatne rozbitý a moc som sa necítil na daľšiu dávku silnej energetickej rastliny. Ale bola to výzva a šiel som do toho.

 

Opäť sme dostali tabak do očí na ukľudnenie. Tentokrát som si postlal dnu, pretože von bola veľká zima. Tabak som šiel piť asi piaty v poradí. 

Šaman prízvukuje – „ak sa rozhodneš, že chceš piť, tak neochutnávaj, ale nadýchni sa a pi koľko môžeš, pretože ak prestaneš, tak sa už znova nenapiješ.“ Tá chuť bola skutočne zvláštna. Bol to uvarený tekutý tabak, ktorého volajú „dědeček“ a bol to naozaj oheň vo vode - štipľavý, nechutil mi, chcelo sa mi zvracať. Vypil som asi pol pohára a nemohol som ďalej. Pri tabaku som nemal pocit, že chcem ísť ďaleko, ako s Ayahuascou, ktorá bola v mojej mysli dlhý čas.

Tabak má silný očistný efekt a o ďalších jeho funkciách som sa dozvedel až ďalší deň ráno.

Nejak extrémne som sa nebál, popravde som ani nevedel do čoho idem.  Na poslednú chvíľu som však trošku zneistel, pretože jedna pani sa v poslednom momente rozhodla neísť na rituál. Vraj teraz nie je pripravená. Niektorí ľudia tam tiež rozprávali, aké je to strašné, ako strašne sa ho boja - tohoto tabaku. Nechal som sa ovplyvniť ich strachom. Niekedy keď človek moc nevie, nebojí sa, nasleduje svoje pocity a verí si, tak dokáže zvládnuť čokolvek. Ja som sa nechal zviesť strachom a začal premýšľať.

Bolo nám ešte povedané, že tabak je veľmi rýchly, nie ako Ayahuaska, ktorá má feminínnu povahu. Tabak je maskulínny, priamy a je potreba správne dýchať, inak, že zažijeme extrémne krušné chvíle.

Po chvíle som vedel, čo je esenciou toho tabaku - bol to čistý oheň, moje telo začalo zvnútra brnieť. Už som podobné pocity zažil predtým, keď som pil tvrdý alkohol. Ale toto bolo omnoho silnejšie, oheň v tele. Tak som začal dýchať, rozprávať a spievať, aby mi nebolo zle a nejak po chvíle som zase zistil, že v tom teple spať nemôžem. 

Zobral som sa teda a šiel von. Bolo mi teplo, z toho ohňa.  Von bola síce zima, ale mal som pocit, že nejaké transcendenté chvílky s tabakom neprežívam. Čo som si úprimne ani neprial, aby som cestoval a aby ma skúšala aj táto druhá rastlina. Občas som mal pocit, že mi je trošku zle, ale nejak som bol skôr unavený, tak som si spravil spanie pri ľuďoch vonku, a zaspal som. Zdalo sa, že je to všetko čo tabak spraví, ale bol to veľký omyl...

LEKCIA MÁ ZAČAŤ

Zobudil som sa asi o druhej ráno a tvrdá lekcia mala začať. Nebol som tak perceptuálne hlboko ako s Ayahuascou, ani som to nechcel, ale na fyzickej úrovni som dostal veľkú príučku. Malou chybou možno bolo aj to, že asi dve hodiny pred ceremóniou som jedol cestoviny s olejom a paradajkami.

Zobudil som sa s tým, že sa mi chce neskutočne vracať. Ale inak ako z Ayahuascy, pri nej to bolo oslobudzujúce. Na konci vracania bolo krásne „Aaaah“ - uvoľnenie a vyčistenie od zlého. Tabak mi brutálne zvieral žalúdok, bolesť a nutkanie strašne niečo vyvrátiť, ale keď som strčil prsty do krku tak to proste nešlo. A toto utrpenie nasledovalo asi dve hodiny vkuse, nemohol som spať, nemohol som sedieť, nemohol som vracať, nemohol som nič. Bolo mi neskutočne zle, zvieralo mi žalúdok, mal som pocit, že zomriem, že ma niekto otrávil, že mi niekto chce ubížiť, že ma šaman chce zabiť. Získal som obrovský rešpekt ku šamanom. Akými vecami sú schopní prejsť, aké hranice sú schopní pokoriť, kam až sú ochotní zájsť preto, aby získali poznanie, aby sa očistili od zlých vecí, aby získali silu, aby očistili svoju percepciu od nezmyslov a videli skrz svet. 

V tom momente som si povedal, že tabak už nikdy viac. Jediné čo mi nakoniec robilo trochu dobre bolo chodiť. Potom som si spomenul na šamanove pokyny, máme dýchať, inak budeme veľmi trpieť, tak som začal dýchať zhora dole. Spomínal som si na všetky spôsoby ako bojovať so strachom, bola to skutočne temná noc, mal som pocit, že bojujem o život. Počas môjho boja mi napadali rôzne veci - to ako som niekedy chlastával aj celé víkendy vkuse, to aké veci som jedol, to aký som bol k sebe niekedy veľmi prísny a zlý, to ako som sa často trápil. Mal som pocit, že mi chce niekto ublížiť, bolo to horšie ako smrť, bolo to hodenie do večného utrpenia. 

Začínal som tak viac získavať rešpekt k môjmu telu. Ako som sa potom dozvedel, tak toto je vec, ktorú nás učí tabak. Učí nás rešpektovať sám seba, rešpektovať naše telo. A vtedy v tých krušných momentoch som si predsavzal, že sa už nechcem opíjať alkoholom, že sa nechcem trápiť nezdravým jedlom, že chcem byť na seba dobrý. Že už nechcem pristupovať k môjmu telu spôsobom, že znesie čokoľvek, že sa doňho čokoľvek zmestí. A tiež že už nebudem už húliť trávu, aspoň nie tým spôsobom, akým som to robil. A že už nebudem hladovať (ako som občas zabudol na jedlo kvôli nejakému stresu). A tiež, že sa nebudem kritizovať a ponižovať v mysli. Že proste budem na seba dobrý.

Nakoniec sa mi trošku viac uľavilo, bol som veľmi unavený z toho chodenia, vracania, predýchavania a cvičenia, tak som si šiel ľahnúť. Spal som asi hodinu a pol a zobudilo má náhle nutkanie vracať, bolo mi zase zle, ale už nie ako predtým. Už som to mohol dať zo seba von, prišla silná vlna očisty horom aj dolom. Konečne som mohol vracať a dať to všetko zo seba von. Vracal som tú noc možno 30 krát (za celý víkend možno 80 krát) a tiež som musel niekoľko krát chodiť na záchod. Za celý víkend som schudol asi 8 kíl, alebo bolo to aj kvôli tomu, že som skoro nič nejedol a tiež mám veľmi rýchle metabolické spaľovanie, takže keď neprijímam veľa sacharidov, chudnem veľmi rýchlo. Ale neľutujem, dal som zo seba preč nečistoty a teraz si to vybudujem naspäť.

PRIEHĽADNÉ RUKY

V noci bol ešte jeden veľmi zaujímavý moment. Asi o tretej ráno, som si v rámci predýchavania prišiel dnu do chodbičky sadnúť, pretože to jediné ma trošku ukľudňovalo. V tej tme som sa pozeral na ruky, a videl som len také zlaté svetielka. Celé moje ruky boli priesvitné a zložené zo svetla. Nejaké také, ako som si predstavoval, keď som dávnejšie čítal Castanedu. On hovorí, že človek je v esencii energetické svetlo. Ako vajce svetla, ktorého lúče vychádzajú z oblasti pod pupkom. Šamani dokážu týmto spôsobom vidieť ľudí.

Potom pomaly začali vstávať ľudia, ja som ešte dovracával, ale už sa to lepšilo. O desiatej som si dal už aj prvé jedlo – polievku a potom som už bol viacmenej v poriadku. Vďaka bohu. Následne sme mali posledné zdieľanie a posledné rady šamana pred odchodom. Tentokrát sme to mali v kuchyni, pretože von začala byť zima a dážď. Dosť depresívny čas na odchod po takom víkende, na ktorý čakáte 2 roky, stretnete super ľudí, a prežijete super čas na krásnom mieste v prírode. Na mieste, kde sa môžete odviazať bez zábran, byť ako primárny človek – vracať, váľať sa po zemi. Na mieste, kde sa vám obráti život pred očami. A teraz to všetko končí, mal som spleen a chcelo sa mi plakať.

Keď prišiel rad na mňa, tak som rozprával o mojich zážitkoch a utrpení a dozvedel som sa, že tabak skutočne vyvolá malú otravu tela a tým naštartuje imunitu na plné obrátky. Telo sa zbavuje všetkého zlého a učí nás veľkému rešpektu k telu, k sebe. A to som si veľmi silno prežil. Tiež to, ako som niekedy chlastával na akciách a nevedel som kedy je dosť a potom na druhý deň som zažil peklo. Vravel, že keď sme čistý myšlienkovo aj fyzicky a správne dýchame, tak tabak cez nás prejde a vezme nás do ďalších svetov. Tiež potvrdil, že esencia tabaku je oheň. Už dlhšiu dobu mám pocit, že mám zvláštne spojenie s ohňom, jednak strelec je ohnivé znamenie a potom je to aj môj temperament. A potom, rád sa pozerám do ohňa a cítim jeho silu, vášeň a energiu.

Šaman tiež rozprával o tom, že si mám dávať pozor, čo dávam do svojho tela a to nielen jedlo, ale aj myšlienky. Pretože tie zlé sa nám vracajú späť. Tiež nám vravel, že indiáni to riešia tak, že keď je niekto naštvaný, tak sa mu smejú. Ale, že Európania to nechápu a berú to osobne. Prišlo mi to ako strašne super spôsob, ako sa vysporiadať s hnevom. Nebrať to vážne. A potom mi ešte raz prízvukoval, že mám robiť veci tak, ako ich cítim ja a nikto iný. Že je to pre mňa veľmi dôležité. Povedal mi – „ohnivý chlapec“. Žral som každé jeho slovo a visel som mu na perách. Mal som tiež veľký zmätok emócií v sebe, chcelo sa mi napol plakať. A vtedy mi povedal, že často sa tvárime, že sme silní a pritom sa cítime zraniteľní a citliví a to som sa tam skoro rozplakal namieste. Povedal, že si máme nájsť nejaké miesto a tam prejaviť svoje emócie, ak chceme plakať, tak plačme. A ja som vedel čo musím spraviť, šiel som von, našiel si miesto v záhrade pri stromoch a plakal som.

NÁHRDELNÍK

Pred odchodom som si ešte kúpil ručne vyrobený náhrdelník z Ekvádoru. Niečo na ňom so mnou strašne rezonovalo. Je ako oheň, a tak ako to často vnímam, že strach a vplyv iných ku mne vchádza cez solar plexus, tak je ten náhrdelník až na solar plexus. A predstavujem si, že ma chráni, že nenechám vojsť dovnútra nikomu ani ničomu, čo nechcem.

CESTA DOM

Cestoval som domov autobusom a keď som prišiel domov, bola to šoková terapia – návrat do starého sveta. Ale najväčšia transformácia prichádza vraj až v dňoch po Ayahuasce, keď sa učíme integrovať múdrosť do našich životov.

DIÉTA A ČAS PRE SEBA

Následne som bol päť dní doma, s nikým som sa nestretával, kreslil som si obrázky vecí, ktoré som videl s Ayahuascou. Veľa som meditoval a premýšľal, čo sa vlastne stalo. Spracovával som svoje emócie. Najprv som mal som pocit, že ju už nechcem nikdy vidieť (Ayahuascu), ale po chvíli mi bolo jasné, že sa s ňou musím stretnúť zas a chcem ísť tam, odkiaľ skutočne pochádza - do amazónskej džungle. Kde sú krásne vodopády, príroda, do raja na zemi. A dať si ju tam, medzi dobrými ľuďmi a počúvať džunglu. Tiež som držal diétu päť dní ako pred ceremóniou.

Po ceremónii sme nemali nikomu podávať ruku, pretože naše energie sú podstatne otvorené po takej hlbokej ceremónii, a podaním ruky si vymeníme energiu s tým človekom. A bolo by zbytočné spracovávať emócie niekoho iného, keď máme spracovávať seba, pretože dosť vecí sa má prejaviť až po nejakej dobe.

A takto sa môj zážitok končí, bolo to najsilnejšie, čo som kedy v živote stretol a vo vnútri ma to navždy zmenilo. Odporúčam to každému, kto počuje v srdci rezonovať jej volanie.