--- tento text je ilustračného charakteru, všetky rozhodnutia podnikáte na vlastné riziko ---
Dýchačku mám za sebou. Dal som päť kôl špeciálneho predychovania podľa holandského supermana...
... meditáciu tiež... pol hodiny sa len snažím vnímať zvuky lesa. Teplo. A vlastne, všetky tie pocity, ktorým sa chcem schovať...
Mimo to som celý deň výhradne na vode.
V rukách zvieram malý papierový sáčok. S piatimi grammi. Lysohláviek. Hrdinská dávka.
"Vážne to chcem dať celé naraz?" ... pýtam sa v duchu... Celé telo sa mi trasie v pokuse o odpoveď.
..."nie je to isté" ... napadá mi... ale moje staré kovbojské ja preváži - "Keď už, tak už!"
..."tá chuť hmm... taká zvláštna... nahorklá... musím to zapiť vodou!" ...
"Taaak... a sú všetky vo mne. Teraz už niet cesty späť!" ...
Predtucha noci sa pomaly plíži. Tak ako tma ponad stromami.
Som sám. Uprostred lesa.
...
... čakám, čakám a prikladám do ohňa...
Prešlo snáď pol hodiny a niečo sa deje...
Pozriem na stromy, a tie sa vlnia, ich listy sa mihajú sem a tam... v pravidelných vzoroch... a niekde v pozadí počujem vibrovanie...
Prichádza niečo velké! Držme sa! ... jedeeem...
... preblesklo mi ... "kedysi nie a nie preraziť hlboko... a dnes, dnes lapem po ručnej brzde..."
Zrazu mám vo všetkom jasno. Všetky tie pocity, tie vzadu na mysli. A všetky tie hlasy, či myšlienôčky. I ten otravný krákot vrany... Všetko to je súčasť TOHO, ČO SA PRÁVE DEJE.
Znie to triviálne. Ale všetko je to TU A TERAZ... A tak hlasné!
A mám ten pocit, jak Alica v zajačej nore...
...hlas v hlave mi šepká - "Vitaj!" - "... nie je to prvý krát, čo si prišiel!"
Očami hľadím pred seba a všetko sa hýbe. Konáre stromov jak hadi. Všetko žije a všetko kuká.
Všetko sa hýbe a vlní. Jedno cez druhé - cezo mňa, pod tričko a cez uši. Hore-dole, ladom skladom...
Ja to len s vypätím pozornosti vnímam a rapídne dýcham v panike...
Niečo vo vnútri mňa sa desí. Nechce to vidieť. Nechce poznať, že svet je živý. Že celý svet je vlastne chaos, mihot a posun. Celý svet je litánia.
Oči mám plné sĺz ... "V panike len dýchaj!" ... prichádza myšlienka na pomoc...
... nie som pripravený na múdrosť... Veď kto kedy je???
A náhle vidím...
... že ruky a nohy môjho tela vystupujú z MORA TMY okolo... z nekonečnej tmy okolo zorného pola a za mnou... vlastne nemám tvár... a tiež stromy, kamene, tráva a všetko... len vybiehajú z tmy...
A ja niesom človek, ale CELÁ TÁ SCÉNA... Vždy som bol a vždy aj budem. ... a dokonca, som to vždy aj vedel... každú noc som tam, niekedy pol sekundy pred zobudením...
... a zaplaví ma SMÚTOK... vždy som bol a vždy budem... všetky formy žitia i nežitia sú mojou súčasťou...
... a ja len visím niekde v lufte, ako BOH BEZ ČASU...
... možno mi prišlo smutno, že VŠETKO VIEM, tak som si vytvoril SEN O ŽIVOTE, kde som človek, či kus kameňa... alebo démon, či parazit... aby som sa hral, že neviem...
... aby som zabudol na to, čo v skutočnosti som...
... aby mal môj život nejaký význam... laťku, ciel, či svätý grál...
... po ktorom prahnem... prahnutie, ktoré dáva životu zmysel...
...
... a vtedy som pocítil bytostnú túžbu byť zase človek...
... a vrátiť sa do duchovného sna... o oddelených telách... kde sa hráme na ľudí...
... SNA o tých každodenných radostiach a márnostiach...
...
Učenia múdrych škriatkov bolo vela... tento smútok sa však zapísal...
... BEZ DÉMONOV SA ANJELI NUDIA...
... TOMU VERIL SVET, KTORÝ BOL SÁM.
... a jediná pravda, axióm, o ktorej nejde premýšľať...
... znie:
... VŠETKO LEN JE. BODKA.
...
... tak aký ma potom táto hra menom život význam?
... asi len ten, aký mu dáme...
...
...
Tigrie Očko
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára