Ráno rýchlo balím všetky švestky. Chvíľu sa orientujem na správny smer a hor sa stopovať do Lausanne - 48 kilometrov. Pri stopovaní sa hojne ládujem švajčiarskou čokoládou a je mi dobre. Vravím si - budem stopovať ako predtým. Vždy mi to ide najlepšie vtedy, keď netrvám na výsledku. Chvíľu sa tedá zdá, že nič, avšak po štvrťhodinke mi zastavuje super francúz, žijúci vo Švajčiarsku.
Berie ma do Lucens, a vraví, že ak dalšiu pol hodinku nič nestopnem, tak ma vezme až do Ženevy. Super! :) Najbližšiu pol hodinku simulujem stopovanie a viac menej čakám na pána.
Prichádza a naberá ma. Po ceste sa bavíme o všetkom možnom. Ukazuje mi Švajčiarsko. Rozpráva mi, že ľudia sa tu majú velmi dobre aj preto, že tu dlhé roky nebola žiadna vojna. Takže sa im veci zlepšujú a zlepšujú. Tie výhľady po ceste sú fakt nádherné. Na alpy, z juhu i severu. Z tej južnej sú teda obrovitánske. Na jazero Leman. Fakt krása toto Švajčiarsko.
Prichdázame do Ženevy a je to všetko ako z rozprávky. Točila sa tu myslím aj jedna bondovka. Jazeru Leman hovoria "More". A je to zážitok. Ťažká romantika. Určite by stálo za to, sa tu raz vrátiť. Vychádzame z auta, a prichádzame k slávnemu Jet d'Eau (vodotrysk).
Fotí ma a potom ešte raz samotný vodotrysk. A ideme na pivo. Pozýva. Je to týpek :) Do talianskej pizzerie. Ešte chvíľu kecáme a zdôveruje sa mi, že sa cestou velmi bavil. Ja tiež, pane ;) A potom už fičí. O 12tej má dohodnutý nejaký obed. Nuž, ja pomaličky dopíjam pivo a odoberám sa do centra tejto metropoly.
Prechádzam Ženevou a dávam obed na lavičke. Internet je tu free. Super. Nemám však veľký záujem turistikovať pamiatky a tak vyrážam na juhozápad. Do Francie. Áno, je to tu! Už niet cesty späť. Už je mi nad slnko jasné, že zvládnem čokolvek!!! =)
Šlapem, šlapem a po ceste na hranice utrácam posledné dva franky. Na nejaké sladkosti. Tie sú mojou velkou závislosťou teraz. Ach jo. Tak. Konečne sa blížim k hranici. A stoja tam francúzski ozbrojenci. Chvíľu sa ma niečo pýtajú. A ja lámanou francúžštinou odpovedám. Ukazujem, že som EU. No problem. Prechádzam. Bienvenue en France !!!!!!!
Už ma nemôže nič zastaviť! Do prvej zastávky v Lamastri! ... Začína sa stmievať a ja hľadám les na spanie. Prechádzam dve dedinky a už-už idem vykročiť medzi stromy, keď tu mi zastavuje další sympatický francúz, že ma zvezie. Hm. Zmiešané pocity :) Už som sa videl v stane. Nuž ale, aspoň ma vzal pár kilometrov ďalej a kúsok ďalej po vystúpení nachádzam malý lesík.
Ak by mala byť v noci brutal zima, tak nasledujúce dni budem riešiť inak. Dnes ráno bolo "len" -3°C. Vždy mám však naporúdzi hostel. Pozerám do mapy a zisťujem, že do Lamastru je to už len 150 - 200 kilometrov. Už sa teším, ako si tam oddýchnem.
Teraz papám v stane. Chren, syr, chlieb a čoko. Sú to také štyri piliére mojej stravy na ceste. Zahrejú ma pred zimou. A tiež potešia. Jedlo je celkovo teraz moje veľké potešenie.
Premýšľam o celom dni. Premýšľam, ako dnes šlo všetko samo od seba. Lepšie, akoby som kedy vôbec očakával. A zisťujem, že keď človek moc netlačí na pílu, tak sa veci organicky dajú do pohybu. V súlade s jeho prianiami. S jeho skutočnými prianiami. Pretože - keď si praješ, tak dostaneš. Ale to prianie musí byť vyslovené jemne a pritom silno. Isto. S istotou. To je to najlepšie slovo. Nemôže človek na ňom moc lpieť, a moc naňho tlačiť. Pretože príde často v odlišnej forme. Často ovela lepšie, ako sme kedy čakali. Nemôže tiež o ňom pochybovať. Pochyby sú silnou energiou, ktorá ma presne opačný účinok. Pochyby dokážu sabotovať akýkoľvek sen. Akékoľvek prianie. Podľa Thothových smaragdových tabuliek - je "pravdou" to, o čom neexistujú žiadne pochyby. Alebo ako vraví rapper Suvereno - hlavá plná strachu, nemá miesto pre sny :))
A na takejto vlne prijímania dobrých vecí od sveta, sa odoberám do astrálneho sveta snov...
--
(Toto je cesta, ktorú som dnes prefičal)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára